Niekomu zrejme veľmi záleží na tom, aby sa tento projekt zrealizoval za každú cenu. Investor je dokonca ochotný ustúpiť od pôvodného zámeru výstavby kasína, ktoré sa stretlo so všeobecnou nevôľou. Je otázne kto zaručí, ako sa tieto priestory budú využívať po niekoľkých rokoch a aké budú za porušenie podmienok výstavby sankcie. Celý komplex sa zbúra? Zrejme nie.
Spor o účel komplexu je len jedným zo symptómov stavu do akého mieri naša krajina pod vládou strany Smer-SD. Akýkoľvek projekt takéhoto rozsahu by najskôr musel prejsť prerokovaním v bratislavskom mestskom zastupiteľstve a v dotknutých mestských častiach. Rokovania sú verejne prístupné a občania by na nich mohli vznášať svoje pripomienky a návrhy. Po uplynutí istého času a vyhodnotení prínosov a negatív projektu by bolo jasné kto ako v danom okamihu hlasoval a verejnosť by mohla vystaviť svojim komunálnym politikom vysvedčenie vo voľbách. To sa však nestalo. Celý proces prebehol za zatvorenými dverami Úradu vlády a jediné, čo majú občania v rukách sú vágne ubezpečenia primátora Ftáčnika o tom, že všetko je v poriadku. Veď do komunálnych volieb sa aj tak nič reálne nestihne a v parlamentných voľbách Roberta Fica hlasy Bratislavčanov aj tak nezaujímajú.
V skutočnosti však nejde o jednu stavbu ani o jeden zákon, ktorý developerom šetrí čas a peniaze. Vláda jednoducho postupne odoberá samosprávam právomoci, ktoré sú kľúčové pre to, aby mohli napĺňať svoje základné poslanie, ochranu záujmov svojich obyvateľov. Vďaka tomuto zákonu už neznamenajú nič územné plány obci a vyšších územných celkov, uznesenia zastupiteľstiev, petície ani miestne referendá. Vláda Roberta Fica si vytýčila cieľ presunúť rozhodovanie čo najviac z dosahu občanov a sústrediť ho v uzavretých kuloároch a zasadačkách svojho úradu. Namiesto sprehľadňovania systému vnáša do územného plánovania chaos, keďže stále nie je úplne jasné, či rozhodnutie vlády automaticky znamená aj vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Vláda degeneruje aj pojmy ako verejný a verejnoprospešný záujem, keď ich bez širšej debaty rozširuje z projektov, ktoré sú skutočne prínosné celej spoločnosti (cesty, infraštruktúra) na čisto súkromné investičné zámery. Ak sa s touto novou skutočnosťou zmierime a začneme si na ňu zvykať, je možné, že onedlho nám pred očami vyrastú omnoho drzejšie projekty ako je dnes Metropolis.
Perlička na záver
Projekt Metropolis s 330 novovytvorenými pracovnými miestami do roku 2018 podľa predsedu predstavenstva spoločnosti TriGranit Gábora Zaszlósa predstavuje „východisko z kritizovanej závislosti krajiny na automobilovom priemysle, zároveň prispeje k ozdraveniu štruktúry ekonomiky SR." Len pre porovnanie, samotné automobilky bez subdodávateľov zamestnávali v roku 2013 okolo 60 tisíc ľudí. Aj toto je dôkaz toho, že o nejakom verejnom záujme tu ozaj hovoriť nemôžeme.
Ak sa vám článok páčil, hlasujte zaň, prosím aj na vybrali.sme.sk
