Vopred varujem pred čítaním tohto článku predovšetkým 2 skupiny ľudí:
Hudobných nadšencov s enormným prehľadom všetkých žánrov a období - hrozí totiž že sa nič nového nedozvedia.
„Počúvačov" českých a slovenských klasík, ktorí nechcú prísť o ilúzie, že ich obľúbené piesne nie sú tak originálne, ako sa zdalo...
Je dobre známym faktom, že všetko už raz bolo a že v dnešnej dobre ťažko prísť s niečím originálnym. Aj keď to vo svete hudby platí dvojnásobne a väčšina z nás sa podvedome pripravuje na to, že najnovší hit je už štvrtou či piatou coververziou odrhovačky z 50-tych rokov, občas sa predsa len stane, že nás šokne informácia, že naozaj ANI TOTO nie je originál. No a obzvlášť bolestivé to býva pri piesňach, ktoré nás sprevádzajú už pekných pár rokov a celý ten čas sme ich mali späté s niekým, kto si len „vypomohol" osvedčeným hitom zo zahraničia.
V sérii týchto článkov by som sa s vami rád podelil o zopár takých osobných „sklamaní". Ak ste zažili niečo podobné, dajte vedieť v diskusii - v ďalších častiach rád spomeniem. Viem, že sem bude s najväčšou pravdepodobnosťou patriť 90% repertoáru Karla Gotta, Heleny Vondráčkovej, či ďalších hviezd z doby, keď sa úplne bežne preberali piesne zahraničných interpretov, niekedy aj bez priznania kreditu , ale ocenil by som čo „najprekvapivejšie" odhalenia - ja sa dnes tiež o také pokúsim.
Takže začíname:
Nepôvodná família
Po rokoch pospevovania známej vidieckej, resp. Ventil RG hitovky o nervóznej famílii
som bol v miernom šoku pri vstupe do jedného obchodíku na dovolenke v Španielsku. V typickom ska-rytme som namiesto vokálu Janka Kurica začul spievať akýchsi „muchachov" .
Vtedy mi došlo, že pravdepodobnosť exportu nášho veľhitu je veľmi malá a opak bude asi skutočnosťou...
To čo som si toho času nemohol okamžite overiť, dnes zaberie sotva pár minút googlenia a browsovania po Wikipedii či Youtube.
Po prejdení rôznych obskúrnych francúzskych, nemeckých, či psychadelických verzií z 50-tych, 60-tych, či 70-tych rokov sa človek nakoniec dopracuje k informácii, že originál naspieval spevák „Sir Lancelot" v roku 1943 pre film „I walked with a Zombie"
V súčasnosti existujú desiatky verzií tejto piesne.
Prudko subjektívne ako najvydarenejšiu hodnotím tú od skupiny „Madness":
Soldier of Ruženka
Ďalšie prekvapenie spadá do veľmi špecifickej kategórie. Dlhé roky som poznal ako pesničku od Jiříhi Schelingera - Šipková Ruženka
tak aj nádhernú pieseň od Deep Purple - Soldier of fortune
Paradoxne, každú z tých piesní som mal „uloženú" v mysli v inom priečinku a vôbec mi nenapadlo, že ide o jednu a tú istú pieseň. Až kým som si po úvodných taktoch, ktoré som začul v obchodnom centre, nezačal v hlave pospevovať baladu o Šípkovej Ruženke. Tú mi okamžite zrušil anglický text a došlo k prepojeniu J
Myslím že netreba uvádzať, ktorá z tých piesní je naozaj originál...
Shakira Filipová
Nedávna pieseň od Shakiry
priniesla pre mňa a určite aj pre iných ľudí ďalšie trpké prekvapenie...
Aj keď som sa istý (naozaj veľmi krátky) čas zamýšľal nad tým, že Lenka Filipová „požičala" svoju pieseň kolumbijskej hviezde, veľmi rýchlo som si uvedomil, aká je skutočnosť...
Áno, aj tento hit ma korene v sedemdesiatkach, konkrétne ju ma na svedomí francúzsky speváka- Francis Cabrel
Country svoj pôvod nezaprie...
Prakticky žiadna klasická svadba sa dnes nezaobíde bez hitu Michala Tučného - Baječná ženská.
Nuž ani jej popularita nie je dielom náhody. Pri pokuse o jej „vybrnkanie" na gitare som si v spevníku povšimol drobnými písmenami v zátvorke originálny názov „Good hearted woman", ktorý neveštil nič dobré...
Ani u tohto interpreta som nepredpokladal také vizionárstvo, aby pripravil alternatívny text k „svojmu" hitu v angličtine.
Originál bol totiž obľúbeným v Amerike ešte v roku 1972, na albume country speváka Waylona Jenningsa.
Marie Osbourne Rottrová
Toto je z kategórie, pred ktorou som síce vystríhal v úvode, ale neodolal som... Predsa len zdanlivo bizarná kombinácia Ozzyho Osbourne-a so svojou skupinou Black Sabbath a Marie Rottrovej, by napadla málokomu.
Ale tklivá balada
ukazuje, že je možné všetko...
Bonus
Ako výnimku potvrdzujúcu pravidlo - že to ide aj naopak, by som uviedol jeden príklad, ktorý pred pár rokmi prebehol skoro všetkými médiami.
Nie, nikto neprebral náš Elán, Žbirku, ani Haberu. Išlo o niečo oveľa tradičnejšie:
Klasickej slovenskej ľudovky, respektíve jej refrénu, sa chopili čínski rockeri a pretvorili ju na vcelku zaujímavý počin (link sa nedá vložiť do článku, takže je možné ho zhliadnuť priamo na Youtube):
http://www.youtube.com/watch?v=43CqzhudbSo
Toľko teda zatiaľ. Ako si postupne pospomínam / poprichádzam na ďalšie prekvapenia, tak vám ich rád ponúknem.
Snáď vás to veľmi nerozladí - koniec koncov, aj keď spomínané česko-slovenské hity nie sú pôvodné, nemožno o nich povedať že sa nevydarili.
A práve vďaka takejto „lokalizácii" mnohé zo zahraničných hitov, ktoré by sa k nám svojho času nedostali, takto zľudoveli.
