Hneď na začiatku musím priznať, že takúto ambíciu som nikdy nemal a keď by mi niekto ešte pred rokom povedal, že takýto moment nastane, zrejme by som sa na tom z chuti zasmial. A hoci kandidovať na akúkoľvek politickú funkciu je vždy osobné rozhodnutie, spravidla je niečím alebo niekým ovplyvnené. V tomto prípade viacerými starostkami a starostami z nášho regiónu, ktorí boli prvotným impulzom k môjmu rozhodnutiu a ktorí majú súčasného stavu na trnavskej župe doslova plné zuby. Miesta a regionálna samospráva musia byť partneri. Spolu urobíme VIAC. Už dnes ma podporuje viac ako 100 úradujúcich starostov a primátorov a spolu viac ako 150 kandidátov na starostov a primátorov. To je silný záväzok a zodpovednosť.
Som tri krát zvolený starosta a rozumiem tomu, čo prinášajú voľby. Spravidla každé štyri roky volení predstavitelia miest a obcí, ale aj vyšších územných celkov a parlamentu musia v demokratickej súťaži zabojovať o volené pozície. Niekedy je to jednoduché, niekedy zložité. Ide o politickú súťaž a tá je niekedy férová a inokedy zasa nie. Niekedy vyhrá ten lepší a niekedy ten, kto jednoducho presvedčí väčšinu. V obci alebo meste ľudia ľahšie rozumejú tomu, či sa niečo plnilo alebo neplnilo, či sa niečo zlepšilo, zhoršilo alebo nezmenilo. Nesľúbim nič, čo by som reálne nevedel splniť. Tak som to robil vždy doteraz a takúto politickú kultúru chcem priniesť z miestnej samosprávy aj do tej regionálnej.
V tomto blogu sa nechcem venovať starostovským a primátorským voľbám. Chcem len poukázať na to, že ako volení zástupcovia obcí a miest pozeráme na určité veci trochu inak ako bežní občania. Z iného uhla pohľadu vnímame, čo znamenajú volebné sľuby a možnosť a schopnosť ich splniť. Inak pozeráme aj na to, čo sa sľúbilo a nesplnilo a aj na to ako to vnímajú a prezentujú občania, pretože sa nás to veľmi osobne dotýka. Obce a mestá, ich riadenie a zastupiteľská demokracia sú veľmi osobné. A to je dobré a správne. Rád by som prispel k tomu, aby aj regionálna samospráva bola osobnejšia.
Tu je moment, kedy by som chcel nadviazať na voľby a pôsobnosť regionálnej samosprávy, ktorú poznáme skôr ako VUC-ky alebo samosprávne kraje. Tie sú, žiaľ, nedokončeným dielom reformy verejnej správy a preto je ich aktuálne nastavenie, kompetencie, spôsob financovania a všetko čo s tým súvisí veľmi zlé a nevhodné. Sú to umelo vytvorené útvary, ktoré reflektujú na našu účasť v Európe postavenej na princípe silných regiónov, avšak v podmienkach Slovenska je to len teória. Samosprávne kraje na Slovensku nie sú ani silné, ani osobné, ani funkčné – pretože pri súčasnom nastavení sú takmer zbytočné. A vieme to všetci. Nezmením názor, keď dostanem vo voľbách dôveru a budem poukazovať na to, že potrebujeme župy podľa funkčných európskych vzorov. To je ďalší z mojich motívov pre kandidatúru.
To ale bol aj cieľ aktuálneho župana, ktorý to mal dokonca ako jednu z hlavných predvolebných agend a ktorý vyhlasoval seba za „posledného župana“, ktorý sa bude zasadzovať o to, aby zbytočné župy skončili. Nás, úradujúcich starostov a primátorov, veľmi pobavilo, keď už o niekoľko týždňoch po voľbách zmenil rétoriku. Stolička župana sa mu veľmi zapáčila a hneď začal budovať dojem, že župa pod jeho vedením už nie je zbytočná, ako tvrdil pred tým, ale je to skoro najdôležitejší úrad v celej Európe. Až tak na pobavenie nebolo, že sa hneď aj začal správať ako nadriadený všetkých starostov a primátorov. Koncept spolupráce sa rozplynul takmer okamžite.
Nepáči sa mi, keď ľudia klamú. Druhým silným motívom pre moju kandidatúru bolo to, že aktuálny župan neustále klame a zavádza. Má silný marketing a zaplavuje nás informáciami o neskutočných výsledkoch jeho úradu, ktoré môžu presvedčiť nezorientovaného voliča a nie nás – starostov a primátorov, ktorí vidíme, aká je skutočná realita. Grafy o tom, ako splnil 49 téz z 50 nás urážajú. Najmä, ak vidíme stav (ne)naplnenia jeho hlavných sľubov, pre ktoré získal dôveru a ktoré ho do úradu dostali. Nevidíme nový most do Hlohovca, pretože sa rozplynul ako para vo vetre. Vidíme však neskutočné problémy a amatérsky prístup pri oprave toho starého. Nevidíme obchvat Senice, o ktorom verejne súčasný župan hovoril, že už aj peniaze naňho sú. Vidíme reklamu na úžasné výsledky letiska v Piešťanoch, hoci všetkým triezvo uvažujúcim je jasné, že pár charterových letov do Turecka toto letisko nezachráni. Vidíme chátrajúci internát vo Voderadoch, ktorý mal byť akýmsi vzorom spolupráce župy a obce. Státisíce eur, o ktoré prišla župa z prenájmu tohto objektu a státisíce eur, o ktoré prišla obec z dane z ubytovanie sú v číslach vyjadrené ako výsledok tejto (ne)spolupráce za štyri roky. Toto boli hlavné predvolebné sľuby aktuálneho župana, ktoré prezentoval denne. Nič z nich nenaplnil.
Zoznam klamstiev a skreslenej reality tu nemôžem uvádzať celý, lebo to by bolo na niekoľko samostatných blogov, ale nehospodárne nakladanie so zvereným majetkom, pokračujúce výpredaje župného majetku za zlomkové ceny oproti ich trhovej hodnote, likvidáciu funkčných zariadení ako školy v prírode a centrá odborného vzdelávania, financovanie nezmyselných agentúr a eseročiek slúžiacich na prezentáciu osoby župana a nie rozvoj nášho kraja – to sú ďalšie silné motívy, pre ktoré som sa rozhodol kandidovať a osobne prispieť k potrebnej zmene.
Moje motívy kandidovať na post predsedu TTSK nie sú sprevádzané túžbou po stoličke. Dnes je moje kreslo starostu oveľa príjemnejšie, s ľuďmi v obci mám vynikajúce vzťahy a vstupom do regionálnej politiky si pohorším vo všetkých oblastiach, najmä v osobnom živote, pretože mi to určite zaberie veľa času. Moji kolegovia starostky a starostovia ma však presvedčili, že som ten správny kandidát a že ma budú veľmi podporovať a pomáhať mi. S týmto predstupujem aj pred verejnosť a ponúkam svoju víziu lepšieho kraja. Teší ma, že denne stretávam ľudí, ktorí mi vyjadrujú podporu a povzbudzujú ma v mojom rozhodnutí, že pre Trnavský kraj urobím VIAC.
