V mesiaci máj som cestoval vlakom po Slovensku. Stará známa trať. Poznám na nej už snáď každé pole, dedinku a mesto. Pozeral som von oknom a všetko bolo nejako žlté. Cestoval som spolu s jedným starším pánom. Celú cestu mi vysvetľoval a ukazoval naše polia. Vysvetľoval mi ako sa tu niekedy pestovali zemiaky, tam kukurica, tam mrkva, tam slnečnice, tam jahody a tam bol zas krásny ovocný sad a vinohrad. Spomienky na časy keď boli naše polia ešte rôznofarebné a rôznoplodinové. Dnes „iba" len tá repka olejná. Od Košíc až po Bratislavu, od Čadce až po Lučenec. Liptov a Spiš, kraj zemiakov zožltol. Horná Nitra, kraj ovocných sadov zožltla. A takto by to pokračovalo ďalej. Tam kde je dotácia tam je repka olejná. Tak poďme všetci hurá systémom pestovať repku olejnú. Ktovie možno je repka olejná ideologická rastlina našich vlád. Pestovatelia repky olejnej spojme sa?! Už mám z toho taký „údernícky" pocit. Niekedy bolo zoštátnenie a dnes je to zožltnutie v rámci poľnohospodárstva. Nemám nič proti repke olejnej, aj ona má zmysel, ale repka olejná ako jediný zmysel našich polí je divné. Nečudo, veď to má logiku. Kto by sa snažil pestovať niečo iné bez dotačného biznisu.
Na slovenských poliach repka olejná a v našich hypermarketoch zemiaky z Francúzka, jahody z Belgicka, mrkva z Holandska, cesnak z Číny, hrozno z Indie a podobne. Ten dotyčný pán mi vo vlaku povedal jednu životnú a historickú pravdu. Citujem: „Ej veruže tento náš štát je zlý gazda. Dováža to čo môže dopestovať doma na poliach. A keď dovezie tak je to len akási mačka vo vreci. Ej veruže tento náš štátny gazda je poriadny hlupák" Tento úprimný a zdravý sedliacky rozum nepotrebuje žiadny komentár. Minulý rok keď som cestoval do Prahy tak som pochopil ešte viac čo je to zdravý český rozum, srdce a ruce Made in Czech. Od Moravy až po Prahu boli dlhé polia samých slnečníc, jahôd, zemiakov, chmeľu, makovíc, kapusty, jabloní a mnoho mnoho všetkého iného. Totálne spektrum zeleniny a ovocia. Totálne spektrum farieb. Zemský ráj to napohled.... U nás sa však vždy nádherne populisticky blýska na lepšie časy.
Slovensko nám nejako zožltlo. Asi logicky. Pár poctivých farmárov valcujeme dovozom všetkého. Cena ovocia a zeleniny láka davy do hypermarketov. Zatiaľ. Máme svetový výber zemiakov, mrkvy, jabĺk a všetkého možného aj nemožného. Máme jablko z Kalifornskej plantáže, ale či máme zdravý sedliacky rozum na patričných miestach je už otázkou. No čo už. Slovenská ekonomika má repku olejnú a naši susedia zdravý sedliacky rozum. Celou EU sa šíri nespokojnosť farmárov a poľnohospodárov. Každý si chráni a lobbuje za to svoje políčko a za tú svoju kravičku. Je to logické. Nelogický je však fakt, že na Slovensku nám všetko akosi „jednofarebne" žltne jedným smerom. Na záver ma napadla naša ľudová pesnička. Trocha som si ju upravil na podmienky doby. „Dotácie, dotácie kde ťa poľnohospodári (zo)berú - na horách nerastiete, v poli vás nesejú"
