Stromy už zaspali
a v nich aj miazga dneška
cestuješ do sprchy
nahotou pokrstiť vodu
bdiem s Tvojou dušou
len Tvoje večerné telo ešte polnocou mešká.
Ľudia už zaspali
a v nich aj korene zajtrajška
putujem do Teba
zmyť svoje karmy
cez posvätnú hriešnosť
život sa nezrodí nikdy do včerajška.
Noc už zaspala
a v nej sa už budia počaté rána
vstávam do Teba
veriť splodeným dňom
cez tehotenstvo túžob
človek človeku je múr či otvorená brána.
Stromy už vstali
a v nich aj operené tóny krídel
odchádzaš za chlebom
rukami posvätiť mince
cez prekážkovú dráhu doby
a ja verím nahý v náš chutnejší svetadiel.
Stromy už zaspali
a v nich aj lístie úrodnej jesene
cestuješ do vôní
nahotou pokrstiť Diora
už spím s Tvojou dušou
tíško sa usmeješ a prikryješ moje korene.






