Počúvam zhrdzavený dážď
ušami plechovej strechy
počúvam smäd
Saharou popraskanej zeme
tak prším
hrdzou nebies zmývam vyschnuté hriechy.
Píšem vypadnuté slová
voľným pádom veršov
píšem krídlami
klietkou neobjavenej výšky
tak píšem
večerné pero plním rannou rosou.
Žijem včerajším námestím
lavičkou básnika a múzy
žijem nádejou
skúškou zviazaných krídel
tak žijem
snáď ešte nado mnou motýľ strážny krúži.
Počúvam zhrdzavený dážď
píšem vypadnuté slová
žijem včerajším námestím
cítim lásku
a stále verím vo vlastné krídla.