Je zvláštne kde sa všade eurodoba zaviedla. Človek si ide kúpiť zmrzlinu a má na výber. Okrem všetkých tých klasických chutí pribudla nová chuť. Že vraj eurozmrzlina. Snáď ani Boh nevie identifikovať túto „nadchuť" doby. Jahoda, čokoláda je jasná, ale čo je eurochuť eurozmrzliny? Človek si ide kúpiť syr a má na výber. Okrem všetkých tých klasických chutí pribudla nová chuť. Že vraj eurosyr. Snáď ani Boh nevie identifikovať túto „nadchuť" doby. Ementál, ovčí syr je jasný, ale čo je eurochuť eurosyra? Človek si ide kúpiť víno a má na výber. Okrem všetkých tých klasických chutí pribudla nová chuť. Že vraj eurovíno. Snáď ani Boh nevie identifikovať túto „nadchuť" doby. Suché, polosuché či červené víno je jasné, ale čo je eurochuť eurovína? A takto by sme zistili ďalej, že už máme snáď aj eurobaču, euromamu, eurotrávu, eurokvety, eurocity. No skrátka „včera" sme vyhodili zo slovníka slovíčka ZSSR, súdruh či pionier a dnes sa už pomaly oslovujme euročlovek čo musí myslieť a cítiť ako euroslovák. Euronorma zasiahla náš život od samého základu. Euronorma chce meniť snáď už aj prírodné zákony. Euronorme sa nepáči, že banán si dovolí byť zakrivený. Vďaka euronorme si už snáď aj paradajka musí chcieť myslieť, že mohla by byť aj modrá. Človek už hneď ráno musí pri pohľade do zrkadla pochopiť, že nevidí v ňom seba, ale euročloveka. Euro ako spoločný menovateľ všetkého a zároveň ničoho. Umelý Boh doby sa volá euro! Aleluja!!!
Jahoda ostane jahodou aj napriek všetkým politicko- historickým zmenám. Červené víno ostáva červeným vínom tiež aj napriek všetkým tým politicko- historickým zmenám. Meter bude mať meter aj napriek všetkým tým politicko- historickým zmenám. Čo to však urobí s človekom a jeho euromozgom? Boh prírodou nestvoril eurojahodu. Boh stvoril slovenskú, japonskú či švajčiarsku jahodu v prírode kde je všetko jasné a má svoju originalitu. Euro ako náhrada za všetko? Euro ako nadnorma? Euro ako zlaté teľa? Chcem veriť tomu, že ešte vlastníme slovenskú dušu a nie eurodušu. Chcem veriť tomu, že ešte vlastníme zdravý mozog a nie nejakú euronáhradu v hlave. Chcem veriť tomu, že eurohlúposť eurodoby nám úplne nevymazala naše názory a nepokazila chuť na jahodovú zmrzlinu, slovenský ovčí syr či dobré skalické vínko. Takže pozor na eurodobu a momentálne na sľuby europoslancov. Ich umelé euroúsmevy útočia z každého kúta.
V jednej českej hospode v Prahe ma upútal nasledovný slogan: „Pitím českého piva proti europivu!" V tomto pivnom švejkovskom výroku je načapovaná triezva pravda. Určite je bohumilšie a normálnejšie byť dobrým vojakom Švejkom ako nejakým umelým euročlovekom.
