Kult osobnosti. Tento pojem a praktizovaný fakt dejín využíva a zneužíva snáď každá oblasť spoločnosti po celom svete. Od tej najvyššej až po tú najnižšiu. Využíva a zneužíva ho vysoká politika, rôzne ideológie, náboženské hierarchie, atď. Rád ho využíva aj obchod, reklama, šou biznis, propaganda, skrátka všetko. Kult osobnosti nie je len vecou a záležitosťou nejakého dávneho vládcu tisíce rokov dozadu. Kult osobnosti je vecou a praktikami aj dnešných dní. Možno si človek dneška v naivnej ilúzii demokracie ani plne neuvedomuje kto a čo ho ovplyvňuje. Každý kult má svoju „kvalitne“ psychologicky manipulujúcu silu. Každý kult je živený nízkym sebavedomím, sebaklamom a strachom človeka, národa, spoločnosti. Kult potrebuje zväčša ustráchaného a zakomplexovaného človeka, ktorý rád a slepo skonzumuje čo mu celá tá mašinéria kultu ponúka ako potravu (jed). Každý kult si dovolí len toľko koľko mu to umožní ľudská myseľ a sloboda Ducha v človeku, ktorá vie rozlíšiť čo je pravda a čo je len divadielko v žiari klamstiev poloprávd. A tieto čipkované klamstvá a polopravdy sa nám chcú votrieť do mysle ako povinné pravdy, dogmy a okovy. Každý kult nemá rád nikdy slobodnú vôľu človeka. A navyše historickou diagnózou, tragédiou ba priam až tragikomédiou mnohých Slovákov je fakt, že sú pápežskejší ako pápež.
Bez širšieho poznania nie je možné vidieť a vnímať ľudí, veci a fakty v správnom svetle. Hlavne bez odvahy poznania a poznávania. Bez poznania seba nie je možné vidieť a vnímať ani spoločnosť a rôzne životné súvislosti. Keď zoberieme „lesk a svätožiaru“ kultu osobnosti (aj sebe) tak tam uvidíme isto len obyčajných ľudí v ich pravdivej realite. Ľudí, ktorí mali svoje plusy aj mínusy, svoje pády aj vzlety, svoje pravdy aj omyly. Pozerať sa na niečo a niekoho cez optiku reality, človečiny, tolerancie, kritiky, empatie bez umelého pátosu je asi pravdivejšie a správnejšie ako sa na niečo a niekoho pozerať len cez skresľujúcu lupu megalománie a fanatizmu. Človek si akosi vždy rád tvorí svoje zlaté teľa v sebe. Mnoho kultov osobnosti sa stalo aj z tých ľudí, ktorí o to vôbec nestáli a nestoja. Mnoho z nich je určite nie nadšených z večnosti keď vidia ako ich tu na Zemi a na námestiach uctievajú fanatizmom mnohí ľudia a „zdobia“ ich holuby. Vždy nejaká „divná sila propagandy a izmu“ urobí aj z normálneho významného človeka ktorý je hodný úcty nejakého šaška a lacný gýč. V konečnom dôsledku čo človek urobil aj z Pána Boha?! Paradox ľudstva je aj v tom, že často krát zabúdame na skutočných hrdinov a piedestály staviame tyranom a zbabelcom. Žiaden kult osobnosti nie je istý riekou času. Dokazujú to dejiny. Dnes hosana a zajtra ukrižuj. Alebo snáď aj opačne?! Cez kult osobnosti nebude nikdy správne a slobodné videnie sveta, dejín, života ani seba. Len reálne poznanie, odvážne a slobodné poznávanie nám otvorí myseľ, srdcia aj duše aby sme žili v pravde ktorá nás oslobodzuje.
Kult osobnosti je väčšinou spájaný s dávnymi dobami faraónov, kráľov, pápežov, diktátorov a rôznych duchovných vodcov. Mnohí z nich si mysleli o sebe že sú Bohom, Bohmi, viac než Bohom. Ľudí vnímali a brali len ako otrokov, ovečky a hlúpo poslušné služobníctvo ktoré je tu len na to aby držalo hubu a krok. Dav (hlupákov) im tlieskal a vyrábal im piedestál, ktorý sa časom zmenil na bič, bolesť, utrpenie, vojny a skazu. Bohužiaľ táto špirála dejín sa rada opakuje v rôznych „vylepšených“ formách. Nemusíme vôbec chodiť ďaleko do minulej histórie niekde do krajiny X.Y. Aj dnes na Slovensku máme ešte mnoho politikov, rôznych predstaviteľov moci, podsvetia mafie či duchovných tlčhubov, ktorí si rady budujú svoj kult „nadčloveka“ Ony ani nečakajú a nepripúšťajú si vôbec svoju postupnú kariérnu smrť/ koniec ale kult si budujú samy, tu a teraz. Ich ješitnosť, pýcha, arogancia a pocit nenahraditeľnosti a neomylnosti vedie túto krajinu do ... Teraz je v móde slovné spojenie že „kultúrno etická vojna“ Jedna strana barikády nenávidí tú druhú strany barikády. Tam nás vedú aj tí, ktorí aj v mene kresťanstva/ katolicizmu chcú zas niekoho a niečo upaľovať, zakazovať, trestať ako bosorky v stredoveku. Akýsi politicko náboženský hon na nekresťanov, nekatolíkov. Respektíve hon na zdravo a slobodne zmýšľajúcich liberálnejších veriacich. Boj o korytá, o voliča, o peniaze a majetky, o euro fondy, o vplyv a moc a hlavne boj o duše a mozgy ľudí sa nikdy nekončí. Ani v tej najlepšej demokracii. Kult niekoho a niečoho bude mať vždy snahu valcovať človeka, davy, národy, štáty. Nedajme sa!!! Pozor! Dejiny sa rady opakujú.
