V tomto spomínanom denníku som zazrel jedného nášho „populárneho" politika a rozhovor s ním. Tak som si ho s odstupom času prečítal. Bol som zvedavý čo tento „populárny" politik tvrdil v roku 2001. Je veľmi zaujímavé čítať názor politika z roku 2001 a pritom ho počúvať denne v roku 2009. Žeby nejaký rozpor medzi snom a skutočnosťou? Jeho názory na ekonomiku, spoločnosť, potencionálnych koaličných partnerov boli úplne sci-fi oproti tomu čo tento náš „populárny" politik dnes tvrdí a koná. Nič nové pod slnkom. Politik tvrdí niečo iné v pondelok a úplne niečo iné už v utorok. Politik v januári túži po demokratických hodnotách a vo februári už používa socialistický bič na spoločnosť. Politik v roku 2001 chce byť 100% ľavičiar a v roku 2009 je z jeho strany „kapitalizmus" najhrubšieho zrna. Skrátka politik je čarodejník, ktorý dokáže spoločnosti že aj biela farba je už čierna.
S úsmevom som dočítal tento rozhovor a noviny zabalil do balíka. Názory a postoje nášho „populárneho" politika som odviezol do zberných surovín. Z jeho názoru recyklácia určite urobí nový názor. Výmena kabátov, výmena chrbtových kostí, výmena charakteru a svedomia. Skrátka úspešná recyklácia politickej spoločnosti. Recyklovaní bývalí súdruhovia a rôzni iní dobrodruhovia sa dnes vracajú do riadenia našej spoločnosti v úplne novom a krásnom demokratickom rúchu. Staré noviny a dnešok. A medzi tým asi troška pravdy. Takže „populárneho" politika som odviezol do zberných surovín. Ktovie čo z neho urobí recyklácia? Toaletný papier alebo zas nejaké nové a vylepšené sľuby. Ktovie. Recyklácia starých novín rozhodne áno. Recyklácia politikov rozhodne nie.
