Jedného dňa som išiel do kníhkupectva. Chcel som kúpiť sestre na narodeniny nejakú hodnotnú knihu. Mal som už v hlave nejaké tipy. Dostojevskij, Remarque či Heller. Ako som tak pozeral a hľadal v kníhkupectve nejaké možné tituly oslovila ma predavačka- kníhkupec. Vyzerala ako modelka. Dokonale IN oblečená, navoňaná, upravená, sexi oblečená a nebezpečne usmievavá. Skrátka odborníčka na literatúru. Predpokladám, že ju zamestnali len pre jej telesné prednosti. Sexi blond ako účinná zbraň a marketing na zákazníka. Spýtala sa ma čo hľadám a ako mi môže pomôcť. Slušne som sa jej spýtal na Dostojevského. Ona mi na to: „A kto je to Dostojevskij?????" Priznám sa, že ma jej odborná odpoveď nečakane zaskočila. Pomyslel som si svoje. Potom som sa jej slušne opýtal či majú niečo od Remarqua. Ona mi na to: „Neviem, ale idem sa spýtať kolegyne." Za pár minút prišla a oznámila mi: „ Tú spisovateľku Remarque už vypredali, ale tovar príde o týždeň." Pomyslel som si svoje. Tak som sa jej z posledných síl ešte spýtal, že čo by mi odporučila. Jej pohotová odpoveď znela: „Máme tu veľmi DOBRÉ knihy od našich celebrít X, Y a Z. Jedna v knihe opisuje ako schudla, druhá ako varí a tretia opisuje v knihe ako ju týral manžel" Pomyslel som si svoje, poďakoval jej, usmial sa a odišiel som tú „odborníčku" na literatúru predýchať von.
Z kníhkupectva som ušiel. Ešte som musel niečo vybaviť na úrade. Tam som natrafil na jedného „geniálneho" uniformovaného štátneho úradníka (podotýkam že to bolo na severe Slovenska, takže samý roduverný Slovák v štátnej správe). Dotyčný úradník sa ma spýtal pamätnú vetu: „pán Chovan vy sa voláte a píšete pán Chovan alebo pán „C hovan?" Dotyčný úradník asi ešte nepochopil a neobjavil, že slovenčina pozná aj písmeno CH. On to CH chápal ako C a H a aj tak to vyslovoval.. Musel som mu to veľmi dlho a citlivo vysvetľovať. To, že moje CH nevedel pochopiť jeden lampasák na vojne to by som ešte „chápal", ale to že nechápe CH štátny úradník „hej Slovák" tak to je divné. A za odbornú blbosť takýchto uniformovaných „odborníkov" ich štát posiela do penzie ako „50 ročných mladíkov" s bohatým výsluhovým dôchodkom a maximálnym finančným požehnaním na úkor nás obyčajných. Jaj bože, jaj bože štátna správa kam chodíš na tých odborníkov od vlády až po posledného úradníka. Štátna správa to je štát v štáte pod večnou ochranou „Najvyššieho" momentálneho ideologického aparátu. Majú to vždy vymakané. A tie top orgány štátu si ešte navliekli na seba pre istotu imunitu. Robia zo slušných a inteligentných ľudí blbcov a ešte to chcú robiť pod „svätým" zákonom na ochranu republiky. Už mi je dávno jasné, že byť neschopným blbcom je byť štátom chránený a ešte veľmi štedro platený z daní normálnych a inteligentných ľudí. Všetci sme si rovní a niektorí sú ešte rovnejší. To je asi nepísaný zákon tejto krajinky kde sa piesok leje a voda sype.
Keď sa renomovaný blbec vydarí tak to je niečo. A je úplne jedno že kde, kedy a v čom. Keď sa ich vydarí viac pokope tak to je už minimálne jedna politická strana, nejaký ideologický prúd či dáky multilevel. Koľko nesprávnych ľudí sedí na nesprávnom mieste a otravuje život ľudom svojou hlúposťou a neodbornosťou? Ktovie možno že na Slovensku už platí fakt, že normálny a inteligentný človek je ten nesprávny a blbec je ten najsprávnejší odborník. A možno je ten život „krásne humorný" vďaka tým blbcom. Odpoveď predavačky v kníhkupectve: „ A kto je to Dostojevskij?" je jeden z najlepších vtipov aký som počul. Aktívny blbec horší ako triedny nepriateľ. Kombinácia ambiciózneho blbca, karieristu, moci s ekonomickou silou v jednej osobe či vo vyvolených kruhoch je vždy najväčšia brzda a zároveň hrozba v zdravom vývoji spoločnosti. Čím viac ľudí to pochopí pri rôznych voľbách a v každodennej realite tým je tu väčšia šanca pre zdravý vývoj v tejto „hej slovenskej krajine". Padajú a padli už rôzne systémy, vlády, diktatúry či rôzne -izmy a -izmusy. Jedno je však isté. Ľudská hlúposť je (asi) večná.
