Kresťanstvo reprezentované cirkevnými predstaviteľmi na Slovensku sa častokrát bráni voči niečomu inému čo učia východné filozofie a iné náboženstvá. Predsudky voči východným filozofiám a iným náboženstvám sú častokrát len neznalosť univerzálneho duchovna v kolobehu vesmíru a dejín. Predsudky davu ako niečo čo vyhovuje vyšším kruhom. Predsudky ako niečo účelovo živené v hlavách „veriacich" ľudí. „Nekresťanské" filozofie majú tiež veľký duchovný rozmer. Dávajú človeku odvahu, slobodu a silu nájsť samého seba a Boha. Je smutné, že ešte aj dnes v slovenskej Cirkvi skrz jej niektorých predstaviteľov žije myšlienka, že poslušne zaradený človek v kostolnom dave je prijateľnejší pre cirkevné spoločenstvo skôr než človek - osobnosť, ktorý chce slobodnou vôľou hľadať Boha vo svojich myšlienkach a citoch. Prečo tak Cirkvi cez mnohých kňazov vadia východné filozofie? Prečo sa ich Cirkev tak bojí? Prečo z nich robí pre ľudí strašiaka? Bojí sa snáď Cirkev na Slovensku až veľmi slobodného človeka a jeho slobodnej vôle? Veď Boh je Najväčšia a Nekonečná energia slobody v človeku. Bojí sa Cirkev na Slovensku veľmi slobodných ľudských duší, nad ktorými by nemala až takú „manipulačnú" moc? Skutočné kresťanstvo je slobodné rozhodnutie človeka bez donútení, zákazov, manipulácií a farizejskej morálky. Skutočné kresťanstvo je púť hľadania Kráľovstva nebeského v sebe samom. Skutočné kresťanstvo je obyčajná a jednoduchá ľudskosť bez lesku, ktorá koná skutkami dobro. Kresťanstvo nie je len vykonať všetko zo strachu, lebo to bolo povedané z kazateľnice. Mať klapky na vlastnej duši je iba obyčajné zbabelstvo a potláčanie svojej podstaty. Kresťanstvo nie je iba zaradiť sa pohodlne do mlčiaceho davu bez vyjadrenia svojich vlastných názorov a citov len preto, lebo sa to zhoduje s názorom cirkevných predstaviteľov. Je to asi Božou iróniou, že vnútorne slobodný človek poznajúci východnú filozofiu a iné filozofické prúdy pochopí ešte viac myšlienku kresťanstva, než kostolný dav. Boh miluje odvážnych ľudí. Je tiež Božou iróniou a faktom, že mnoho svätcov a významných mysliteľov kresťanstva boli vo svojej podstate nepochopení duchovní rebeli k danému cirkevnému spoločenstvu tej doby. Tí čo ich nepochopili a tvrdo odmietli ich za pár desiatok rokov vyhlasovali za svätých.
Cirkev dnešných čias potrebuje nových a vnútorne slobodných kňazov, ktorí budú svojim veriacim vlievať pozitívnu odvahu, silu slobody a lásky k sebe samému a zároveň aj ku blížnemu. Cirkev sa nesmie báť slobody ľudskej mysle a odsudzovať východné filozofie a iné kultúry. Človek poznajúci viac kultúr, filozofií a náboženstiev je schopný viac a lepšie chápať vlastnú vieru v Boha. Každá viera a náboženstvo bez konania skutkov dobra je len akési lacné imidžové duchovné rúcho. Každý dobrý skutok je nájsť viac samého seba, nebáť sa v sebe hľadať odvahu, slobodu, pravdu i napriek verejnej mienke a názorom mocnejších. Kresťanstvo aj všetky iné náboženstvá spája jeden Boh. Boh Pravdy a Lásky. Je ľahké modliť sa v plnom chráme ustráchaných ľudí. Je ťažšie v hĺbke seba hľadať slobodného Boha, ktorý žije v nás. Je ľahké dodržať tradíciu a príkazy. Je ťažšie ísť vlastnou cestou a žiť skutočné kresťanstvo respektíve iné vierovyznanie skutkami dobra a vierou vo vlastné názory. Človek sa rozhoduje sám. Mal by sa. Keď sa strachom a falošnou pokorou nerozhodne sám tak rozhodnú za neho iní, ale to už nie je skutočné kresťanstvo a ani sloboda. A sloboda Ducha je predsa Boh! Po „nežnej revolúcii" máme nové kostoly, nové kňazské semináre, nové katolícke školy a univerzity. Máme nekresťansky luxusné životné úrovne mnohých „kňazov" na luxusných farách. Máme skutočnú slobodu vierovyznania, ale máme vo svojich kresťanských hlavách a srdciach skutočne vnútorne slobodného Syna človeka ktorý má odvahu vidieť ďalej???
Z mojej osobnej životnej skúsenosti môžem potvrdiť, že poznám mnoho ľudí, ktorí nie sú kresťania, ale svojím pozitívnym myslením, svedomím a úprimným srdcom žijú v praxi častokrát omnoho duchovnejší život lásky a odpustenia než kostolný dav. Z mojej osobnej životnej skúsenosti poznám mnoho kňazov, ktorí žijú skutočné kresťanstvo. Sú to väčšinou rehoľníci. Bohužiaľ poznám mnoho „kňazov", ktorí sú najskôr obchodníci, podnikatelia, vášniví poľovníci, karieristi otroci svojich luxusných áut a otroci svojich luxusných farských úradov. Kňazi sú len nakoniec ako bonus k svojmu bezstarostnému životu. Tento druh „dlhých rúch" sú len dobrí herci, ktorí sa schovali za cirkev a za učenie Ježiša. Koľko takýchto hercov má naša spoločnosť v politike a aj v celej spoločnosti? Jednoznačne ako veriaci kresťan som za odluku cirkvi od štátu. Odluka ako niečo prirodzene nevyhnutné a potrebné. Ešte však dôležitejšia je odluka ľudskej mysle a srdca od predsudkov a klapiek na očiach. Svetská cirkev spolu so „štátnou šľachtou" ako privilegované vrstvy na úkor 99% spoločnosti? To rozhodne nie! Skutočné kresťanstvo ako sila lásky, odpustenia a humanity čo zvíťazila aj nad totalitnými režimami. Skutočné kresťanstvo ako sila mučeníkov v časoch skúšky viery a v časoch prenasledovania. Skutočné kresťanstvo aj ako sila slobody, ktorej sa obávajú mnohí cirkevní predstavitelia a ich manipulačná moc. Slobodný syn človeka Ježiš ako večné nebezpečenstvo pre farizejov a zákonníkov každej doby. Slobodný syn človeka Ježiš ako večné nebezpečenstvo pre vlastné kruhy tradične zatvrdnutých myslí a sŕdc.
Na Slovensku je už takým „dobrým" zvykom, že keď sa človek úprimne a troška kriticky vyjadrí na adresu slovenských cirkevných predstaviteľov tak je automaticky z neho nepriateľ Cirkvi, nepriateľ Ježišovho učenia a liberálny neznajboh. Byť veriacim kresťanom ešte neznamená byť automaticky tradičným a konzervatívnym. Odvaha a snaha o širší uhoľ pohľadu duše a mysle dáva každému človeku schopnosť vidieť veci jasnejšie, tolerantnejšie a slobodnejšie. Skutočné kresťanstvo alebo len zbožne efektná nesloboda? Skutočná viera alebo len efektné pokrytectvo? Skutočná viera a charakter ako slobodné krídla, ktoré vydržia aj skúšku búrok. Človek má vždy na výber či bude skutočný alebo len dobrý herec za niečím a niekým schovaný. Všetko raz overí čas, osud a božie mlyny.
Pápež Ján Pavol 2. Žiarivý príklad pre všetkých. Skutočný Človek, skutočný Kresťan, skutočný Umelec ľudskej tolerancie, dialógu, pochopenia a odpustenia, skutočný znalec ľudskej duše v kontexte rôznych filozofií a dejín, skutočne Boží muž odvahy a slobody, ktorý videl a cítil omnoho omnoho omnoho ďalej ako videli ostatní.
