Človek má asi prirodzenú schopnosť už od dávnych čias deliť sa na všetko možné aj nemožné. Ploty, dresy, chute, farby, štýly, hranice, deliace čiary a deliace doby. Politika rozdelená na pravicu a ľavicu. Politici rozdelení na populistov, ľudovcov, národniarov, diktátorov, liberálov a ktovie čo ešte všetko. Dav aj človek rozdelení podľa rôznych pravidiel a kritérií. Bohatí a chudobní. Tuční a chudí. Rozumní a hlúpi. Dedinčania a mešťania. Východniari a Záhoráci. Veriaci a ateisti. Horný koniec dediny a dolný koniec dediny. Komunisti a kapitalisti. Alkoholici a abstinenti. Vegetariáni a mäsožrúti. Reperi a rockeri. Pozitívne mysliaci a negatívne mysliaci. Blaváci a zvyšok Slovenska. Atď atď... Delíme sa na skupiny a podskupiny. Delíme sa už aj na základe rôznych (ne)zmyslov. Jedni fandia modrým a druhí fandia červeným. Jedni milujú značku piva X a iní milujú značku Y. Reklama a svet miluje delenie ľudí a žije z toho. Delenie ako súčasť a podstata sveta. Delenie ako súčasť Bytia.
Za mojich čias sme sa v škole delili na depešákov a metalistov. Jedni chceli byť kovboji a tí druhí indiáni. Jedni boli poslušne zaradení v SZM a druhí boli odbojári voči komunizmu. Jedni zjedli aj s navijákom socialistickú ideológiu a druhí ju mali slobodne „na háku". Delenie bolo, je a asi vždy aj bude. Zostať sám sebou aj napriek trendom doby či rôznym In ideológiám a kultúram je zostať Človekom s vlastnou tvárou a s jedným kabátom. Dnes mi je „smiešne" keď vidím niektoré duše, ktoré boli pred 89 total presvedčení ateistickí komunisti s Večernou univerzitou marxizmu- leninizmu a dnes sedia so zbožne hereckým výrazom v prvých kostolných laviciach, demokraticky a národne hrabú so svojimi rodinnými klanmi v štátnej správe či podnikajú ako najamerickejší podnikatelia. Tento druh ľavicových kapitalistov vyrastených na SZM používajú ako dresy ovčie rúcha na svoje večné vlčie záujmy. Ich dresy sú vždy prispôsobené na každú dobu. Spoločnosť by ich už raz a navždy mala vyzliecť z ich „dresov" a ukázať im ich vlastnú tvár. Verím v úprimnú a v skutočnú zmenu duše v tichu pokory ale pochybujem o falošných hercoch každej doby. Tak zoblečme im dresy!
Delenie sa nepovažujem za niečo vyslovene negatívne alebo zlé. Delenie ako reálny fakt života. Delenie ako (ne)zmysel sveta?! Otázkou však zostáva do akej miery chce a vie človek, dav a celá spoločnosť aj spájať, stavať mosty porozumenia, empatie a tolerancie. Deliť sa je určite ľahšie než spájať. Neharmónia ľudstva?! Neharmónia človeka?! Neharmónia spoločnosti?! O rozdelených ľudských dušiach a mysliach by určite vedeli hovoriť mnohí psychológovia, psychiatri, kňazi a rôzni liečitelia ľudských duší. Delíme sa viac ako spájame. Spájanie ako vyšší princíp Bytia. Staviame vyššie ploty namiesto toho, aby sme chceli viac presvietiť svoj život a svoje dvory ľudským slovom a úsmevom ulice. Empatické a živé ľudské slovo reálnej komunikácie , pochopenia nahrádza rýchly internet, SMS správy a najnovšie technológie. Chvalabohu aj za tie empatické SMS či emaily, ktoré voňajú človečinou od našich priateľov. Počul som už o takých prípadoch kedy matka z kuchyne posiela SMS svojmu synovi do detskej izby, aby sa mu ráčilo prísť na obed do kruhu rodiny. Nie je tých deliacich čiar až príliš veľa v našom živote? Nie je z tých našich najkratších medziľudských vzdialenosti už príliš veľká technologická priepasť?
Je úplne prirodzené, že nosíme na sebe svoj dres či už v rodine, v škole, na pracovisku a v spoločnosti. Svet a človek v ňom je už taký. Tak ako milujeme a potrebujeme svoj dres sebavyjadrenia, priority, rodiny, názoru a tváre tak potrebujeme aj mosty „vyzlečených dresov" v záujme empatie, tolerancie a úplne nahej človečiny. Dres vlastného svedomia a charakteru je ten, ktorý aj napriek dobe a životným skúškam by mal ostať vždy „jediným kabátom". Tisíc ľudí sa rovná tisíc chutí, tisíc názorov a tisíc originálnych dresov. A predsa v tom všetkom stále jeden a ten istý homo sapiens.
