po roku som zas raz
zablúdil do caffe long
( kávu
som tu ešte nikdy
nikoho piť nevidel)
a znovu sa formujem
do nekonečna
polôh ktoré som tu absolvoval
( tie zo záchoda vynechám )
a chýbajú
síce staré
( o to bližšie )
tváre
ktoré sa všetky
otočili svetu
niekam
v dyme
zhmotňujem matné
spomienky navždy
zostanú
len ako pocit
vôňa_svetlo
pretečie žalúziu
až do tmy
a naopak
čistá
poézia
pomedzi ostré
hrany slov a rozbitých
pohárov






