Ako som okradol babičku, alebo ona mňa

Malý chlapec skúmavo hľadiac mi do očí, odvracia zrak... Muž v stredných rokoch telefonuje a nervózne prevracia očami zo strany na stranu... Slečna nesúca sa vysoko na svojich prevysokých podpätkoch so sebavedomým pohľadom upretým tam, kam oko regulára nedovidí... Babička idúca pomalým krokom, vediac, že mlyny raz všetko aj tak pomelú. Obzerá si ma už z diaľky...Usmievam sa na ňu. Za jej neutrálnym výrazom sa zračí množstvo ľudí, ktorí sa blysli jej životom. Cítiť množstvo životnej plazmy, čo pretiekla jej srdcom...Už sme skoro vedľa seba, keď si prehodí kabelku do druhej ruky. Javí sa mi to tak, že s úmyslom do tej ďalej odo mňa. Míňame sa a zachytávam ešte jej pohľad. Nedôverčivý, s náznakom strachu, pohľad človeka, ktorý už nevie čo môže od života a od sveta čakať. Úsmev z mojej tváre sa stratil v jej kabelke ktorú si odnáša opačným smerom... Kráčam ďalej s pohľadom upretým do zeme.