Cestovný neporiadok

To že som si sadol do zatienenej časti busu mi nepomohlo. Utieram zčela kvapky potu a teším sa na každú ďaľšiu zastávku. Aspoň nachvíľu vtomto pojazdnom pekáči zavanie čerstvý vzduch. Zastavujeme...

Cez predné dvere sa do vnútra pretláča snedá korpulentná dáma.Autobus sa rozbieha a teta padá na zem. Hneď so mnou cuklo, že jejpomôžem. Jej krik, ktorý vyplnil kompletne celý autobus ale spôsobil,že som zostal zarazene sedieť.

"Do piče !" uľavila si a zopár lichôtok adresovala aj šoférovi : "Ty kokot. Ako to jazdíš ?"

S jej hukotom sa stišoval hluk motora. Autobus zastavil. Šofík vykukol z kabínky a z očí mu šľahali blesky.

"Ste v poriadku?" spýtal sa nevrlo ešte stále na zemi sediacej tety.

Tá ale niečo hromžila v neznámom jazyku.

"Zavolám vám sanitku?"

"Nie." spozornela teta a už sa zviechala zo zeme.

"Tak si sadni a nabudúce sa drž ty..." záver vety zanikol s pribuchnutím dverí šoférskeho kokpitu.

Autobus sa rozbieha a ja sa na seba hnevám. Mal som jej pomôcť.Ale niekedy to jednoducho nejde. Človek iba pozerá a nechápe.