Neviem či obláčiky, nami vyludzované, pôsobili ako dymové signály, ale o chvíľku sa pri nás pristavil pán ošumelého zjavu. Skonštatoval, že keď bafkáme takú fajnovú cigaru, nájdeme pre neho zopár drobných. Zalovil som v prázdnych vreckách, ale to už Servo vyťahoval korunku.
Andrej, ako sa nám predstavil, sa pekne poďakoval a vysvetlil, ako dobre sme spravili, že práve jemu sme pomohli. `Horko-ťažko si zarobím na jedlo.` povedal a ukazujúc krížom cez námestie na ďalšieho úbožiaka začal nadávať : `On si tam žobre pred kostolom, a hneď ako niečo dostane, minie to za hracím automatom. Pôjdem mu rozbiť hubu.`
Ako sa začínal rozčuľovať, darovali sme mu nedofajčenú cigaru. So želaním šťastia sme sa stratili v uličkách...Keď som o pár hodín znovu prechádzal Hlavným námestím, všimol som si spomínaného gamblera. S prosebnými očami sedel na schodoch kostola. Zamyslel som sa nad nekalými pouličnými praktikami a znechutene odvrátil zrak na druhú stranu. Horší pohľad na Andreja spiaceho na lavičke. Dopitá flaša lacného vína v ruke...
PS : Poznám zopár bezdomovcov, ktorí su inteligentní, poctiví ľudia, ibaže postihnutí krutou nepriazňou osudu. Za tento článok by som sa chcel im a podobným ľuďom ospravedlniť a zapriať veľa krajších dní a silu postaviť sa opäť na vlastné nohy
