Oči jedného dievčaťa sastretnú s mojimi. Doba očného kontaktu prekročí dobu náhodného javu aja sa usmejem. Deva sa zatvári pohoršene a odvráti pohľad. Chvíľku sana ňu ešte pozerám, rozmýšľajúc, čím som ju pobúril. Už o mňa zrakomnezavadí.
Spomínam na dnešnú prednášku z architektonickej kompozície. V dobreriešenej kompozícii je zakódovaná správa, alebo informácia, ktorúsubjekt vnímateľa prijme a spracuje. Pokiaľ sa nezameráme na formu, alena obsah, delíme takéto informácie na sémantické a estetické.
Estetická informácia evokuje pocity ovplyvnené subjektom vnímateľa.Zatiaľ čo sémantická informácia, na ktorú chcem poukázať, sprostredkujeurčitý význam, oznamuje niečo. Na jej základe prijímame istéuzávery...Je teda vytvorená s istým cieľom, logická, pochopiteľná.Pokiaľ to aplikujeme na realitu, a prvky kompozície na gestá, vytvorísa tak škála informácií vyjadriteľná gestami. Ukazujem tým naskutočnosť, že ak niekomu ukážeme vztýčený prostredník, určite týmnevyjadrujeme náklonnosť.
Prečo sa teda dievča mračilo? Naznačil som jej náklonnosť? Chcel som sas ňou dať do reči? Som blázon? Na drogách? Úsmev, vyjadrujúci šťastie,dobrý pocit, spokojnosť alebo hoci len kúsok tepla vyslaného istýmsmerom, nie je bežným prvkom kompozície života. Netvrdím, že ľudia saneusmievajú. Usmievajú sa a dúfam že tých momentov nie je málo, ale mámtaký pocit, ako by nimi šetrili. Častejšie, alebo takmer vždy vidítelen zamračené sivé tváre, mihajúce sa ako na kolotoči bezútešnosti.
Nesúhlasím, že život je taký temný a smutný, aby sme padali pod jehobremenom. Tiež ale netvrdím, že je bezstarostnou prechádzkou. Odrazilosa to aj na tvárach ľudí. Úsmev z tvárí zmizol a vystriedal honeutrálny prázdny výraz, nehovoriaci o ničom, neobsahujúci žiadnuinformáciu...
Vnímateľ si úsmev vždy akým takým spôsobom vyloží ( nie je tosuperznak, takže závisí na ňom ako ) čo v podstate znamená, že je narozdiel od kamennej tváre sémantický. Prečo nie je bežným výrazom,neutrálnym výrazom? Nie je to inde inak? Možno tu máme málo slnka,alebo neviem.
23. mar 2006 o 18:20
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 138x
Prečo sa ľudia na Slovensku neusmievajú
Cestujem autobusom. Niekedy to mám rád. Človeka zasypú povinnosti a aspoň na chvíľu, počas presunu svojej osoby, môže vypnúť. Hľadím do prázdna a premýšľam. Sem tam hodím pohľadom po ľuďoch okolo...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)