S puncom súčasnosti

Rýchlym krokom usekáva z cesty. Neustále kontroluje hodinky a pociťuje zlú predtuchu, že príde po funuse. Na zastávke ani nohy, už ich asi pobrali. Prešlapuje z nohy na nohu a počúva monotónne klopkanie kvapiek na strechu prístreška. Čas beží... Na mobile vytáča taxislužbu, no zbadajúc v diaľke električku hovor hneď aj ruší.Spokojne pristupuje k označníku. Obrysy sú stále jasnejšie... Služobná jazda. Úsmev vädne, no električka zastavuje. Otvárajú sa šoférske dvere a vodič sa ponúkne , že ju zvezie. Dievča príjima milú ponuku a s poďakovaním naskakuje do vozňa. Vzadu sedí ešte jeden chlapík. Pravdepodobne ďalší omeškanec. Sadá si k oknu. Bezútešné počasie ale opäť zapracuje. Pocíti prázdnotu a osamelosť. Električka sa rúti uplakaným mestom. Nikde nezastavuje a letí do tmy. Zrazu ju premkne silný pocit neistoty. Kto je vlastne ten šofér. A chlapík čo sedí za mnou? Vo víre myšlienok vidí električku uháňať v tmavej noci až do depa. Mokré šaty sa na ňu začnú nepríjemne lepiť. Zaháňa čierne predtuchy a meravo hľadí von z okna. Prázdne ulice a odraz pouličného osvetlenia v kalužiach vody ako na bežiacom páse nepôsobia vôbec utešujúco...Spoznáva svoju zastávku a zťažka vydýchne. Vstáva zo sedadla a pristupujúc k šoférskej kabínke prosí o vyloženie. Nesmelo sa otáča a pohľadom kontroluje svojho tajomného spolucestovateľa sediaceho v útrobách vozňa. Spí... Električka zastavuje a dievča s vrúcnym poďakovaním vystupuje do tmavej ulice.