Niekedy sa cítim až príliš bezmocný keď sa snažím v mojich snoch zostať,
cítim sa tak slabý keď chcem až za tebou utekať,
cítim že navždy budeš len mojim obrazom
a ničím iným ako mojim snom
Tmavé hmlisté rána rozpúšťa prudký slnečný lúč
a spolu s ním kradne teba z mojich snov
tieto rána zabíjajú kúsky chvíľkového šťastia
je tak ťažké byť sám vo všetkom opustený
Proti svojej vôli, stojím vedľa svojho vlastného obrazu
ktorý skúša, aký nemôžem byť
aby som našiel znovu sám seba
aby som ti dokázal povedať, že už nevydržím
stojím tu, čakám
Takto som sa už niekedy cítil
taký neistý...
Kedy som stratil svoj zámer?
Môžem znovu získať čo je stratené vo vnútri?
Prečo sa cítim akoby som si to zaslúžil?
Prečo moja bolesť vyzerá ako moja hrdosť?
Som plný bolestí a radostí
no človek je už raz taký
Buďte šťastní Martin
