Otočený chrbtom, som bezbranný
a ísť slepo sa zdá nezmyselné
Pýtam sa prečo, no v mysli, som nenašiel žiadnu odpoveď
zistil som ,že si nemôžem dôverovať
a pokiaľ je to tak, je to ako rakovina
budem pochovaný v tichu odpovedí
Potĺkam sa touto krajinou
kričím do výšok
znečistení neustálym hlukom
padám do hĺbok
Kus pokresleného papiera
sa vznáša nad ulicou, dokým neutíchne vietor
pozorujem ho, privretými očami, v tomto chaose
bez odpovedí
Človek je ako papier
pokrčí sa, roztrhne sa a už nikdy nebude taký ako predtým