
Túla sa nočným mestom
cesta sa stáva jeho nevestou
presne vtedy, keď prichádza s touto spoveďou
pociťuje hrdosť
keď spokojnosť nosí všade zo sebou
trónom sa stávajú chladné nočné ulice
v tvári žiaden pocit
tulák v daždi
kdekoľvek zloží hlavu
tam s ňou bude snívať
je tu sám, ale nie je osamelý
prispôsobiť sa všetkým, to nevie
no všetko čo vie, to blúdiacim hviezdam povie
unášaný do hmly
je hustá a dusí ho
ako city
ktorých sa bojí
ako stroskotanec šíreho mora
znásilňovali jeho myseľ
ničili jeho pocity
kŕmili ho pravidlami
týrali vyhrážkami
utiekol s ich klieští
nemal kam ísť
a tak sa túlal
tento tulácky pútnik
utiekol tomu svetu pretvárky
nezvratnému osudu
a rozhodol sa bojovať
pretože život je jeho a on si ho preloží po svojom