Vreckové. Keď som bol malý, tak som žiadne nedostával. A to až do doby, kým som nezačal dochádzať na strednú školu. Nejako to mojim rodičom neprišlo nevyhnutné. Ale zjavne som prežil. Mojim deťom už nejaké dávam, ale tak rozumne a viac menej za odmenu. Keby som ale zistil, že si napr. za to kupujú cigarety (naozaj čisto teoreticky), tak im to vreckové prirodzene zatrhnem. A najbližších pár mesiacov nedostanú nič, kým ma nepresvedčia, že sa to už nebude opakovať. Ak by sa to opakovalo, tak to už budem musieť riešiť minimálne týmito dvoma možnými spôsobmi:
Budem hľadať príčinu takéhoto správania. Kým nebudem mať jasno prečo to robia a deťom nebude jasné, že to robiť nemôžu, s vreckovým sa môžu rozlúčiť. Keď dôjde k vzájomnému pochopeniu a urovnaniu, už nebudem mať žiadne obavy im opäť čo to prispieť na zvýšenie ich žiackeho komfortu.
Zatrhnem im vreckové aspoň na štvrť roka. Nech sa poučia. A o deviatej v posteli. Keď sa to stane znova, tak to spravím rovnako. Zaracha na pol roka, no po čase si to zase rozmyslím. A potom sa to stane znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova, a znova.
Myslím, že asi nikto by to v skutočnosti neriešil tak, ako to uvádzam v druhom bode. Lebo čo za deti by som takto vychoval. Nezodpovedných klamárov a potenciálnych závislákov. Vôbec, prečo by som to takto robil? Čo by som to bol za rodič!?
No a tak ako dávam peniaze svojim deťom a verím v ich rozumné využitie, tak Európska únia (EÚ) tlačí svojim členským štátom svoje eurofondy a tiež asi verí, že ich správne využijú. Ale na Slovensku sa zjavne sekli. A to už 22 !!! krát. Pritom princíp je s vyššie uvádzaným príkladom (ešte raz uvádzam, že nie z praxe) zhodný. Keď sa ukáže, že eurofondy míňame v rozpore s pravidlami, tak nám EÚ zastaví financovanie. Vreckové netečie. Niekedy je to len mesiac, niekedy rok, raz sa to týka len jedného ministerstva, inokedy skoro všetkých. Ale potom ako sľúbime, že už budeme dobrí, tak nám kohútiky otvoria. Ale len načas, kým neprídu na to, že sa to stalo znova. A znova, a znova... no proste tých 22 krát.
Je úplne jasné, že môj druhý návrh spôsobu výchovy, aplikovaný v oblastí eurofondov, rovnako nezaberá. Slovensko sa zo sankcií EÚ nevie vôbec poučiť a vyrastá z neho na fondoch závislé decko, ktoré klame, podvádza, korumpuje a rozhadzuje inde potrebné financie na všelijaké nezmysly. Ak niekto čaká, že toto posledné „veľké“ pozastavenie eurofondov bude naozaj posledné, tak mu trochu závidím jeho neinformovanosť. Lebo nič sa v skutočnosti nedeje. Celé sa to odbaví ako vždy. Návrhom nič neriešiacich opatrení a korekciami EÚ (v istom zmysle slova – pokutami), ktoré zaplatíme my všetci. Tak ako predošlých 21 krát.
Niečo tu ale ešte nehrá. Keby som dával dieťaťu peniaze na to, aby si kupovalo cigarety, tak by som to dával za vinu iba dieťaťu? To by bolo asi nefér. Predsa aj ja, rodič so spravil chybu - 22 krát, a nepoučil som sa. Bola by to aj moja hanba a moja vina. Musel by som byť padnutý na hlavu, aby som mu dookola do vrecka tlačil peniaze, za ktoré sa z neho stane chorý závislák.
Prečo to isté ale robí EÚ? Prečo to robí Slovensku, krajine, ktorá je právoplatným členom únie už 10 rokov? Prečo nám stále tlačí eurofondy, keď už je asi naozaj každému jasné, že sa tu roky systematicky a organizovane rozkrádajú?
Bez toho, aby som akýmkoľvek spôsobom znižoval našu mieru zodpovednosti, je to možno preto, lebo niekto asi CHCE, aby sme boli chorým, závislým deckom. Závislým preto, že cez túto drogu dokážu zástupcovia európskych elít hladko presadzovať svoju politiku, keďže im výrazne vylepšuje ich vyjednávaciu pozíciu a zabezpečuje poslušnosť našich politikov. Niet pochýb, že fondy sú veľkým zdrojom príjmov „mecenášov“ či „oligarchov“ a tí určite nechcú, aby si to „ich“ politici rozhádzali s vedením EÚ až tak, že nám fondy stopnú nadobro. Takže aj od tohto sa odvíja servilnosť našej európskej politiky. Tiež preto, že väčšina verejných investícii v súčasnosti pochádza práve z fondov (používajú sa hodnoty 70 – 80 %). Na Slovensku sa tak reálne prehlbuje závislosť na nich, pričom verejnosti sa neustále podsúva idea, že bez nich to proste na Slovensku nepôjde, že jeho rozvoj je závislý len a nich, a aj keď sú zdrojom toľkých problémov, pozitívne stránky prekryjú všetky tienisté.
Choré preto, že „staré“ štáty EÚ podľa jednoduchej logiky nepotrebujú možno až tak veľmi, aby sa Slovensko stalo dynamickou, rozvinutou a konkurencie schopnou krajinou, ktorá by im zobrala pracovné miesta a časť trhu, ktorý majú už aj tak problém si udržať. Korupciou a záujmovými skupinkami rozvrátená krajina, ktorá míňa svoje zdroje na extrémne predražené europrojekty, ktoré si v konečnom hľadisku aj tak zaplatí zo svojho, určite nie je konkurenciou Nemecka, Rakúska či Belgicka. Súťažíme akurát s Rumunskom či Bulharskom, ale o prvé miesta v rebríčkoch korupcie.
Decko preto, lebo ani po 25 rokoch od pádu komunizmu sme sa nestali slobodnou, spravodlivou, nezávislou a zodpovednou krajinou. Ľudia sa stále boja povedať pravdu a svoj názor, sú ľahostajní voči veciam verejným a majetok štátu je stále ľuďmi vnímaný tak ako to bolo za komunizmu, ako majetok nikoho. Verejné rozkrádanie tohto majetku sa opäť stalo tolerovaným „huncútstvom pánov“, bez reálnej trestnej zodpovednosti.
Toto leto som dosť cestoval po Slovensku. Stretával sa a debatoval s "normálnymi" ľuďmi, ktorí nerobia s eurofondami. Ale vnímajú ich. A to negatívne. Niektorí ich poznajú aj z vlastnej skúsenosti, niektorí len cez médiá. Alebo proste niekde pri ceste alebo na budove vidia tabuľu s nápisom „Tento projekt bol spolufinancovaný zo zdrojov EÚ“. Aj s logom únie v presne vymedzenom rozmere. Veľa ľudí vníma politiku EÚ na Slovensku práve cez tieto tabule. A tiež cez všetky tie desiatky eurofondových káuz, ktoré sa skoro každodenne vynárajú. A postupne si, podvedome, vytvárajú názor a vzťah nielen k problematike eurofondov, ale všeobecne ku konceptu EÚ. Ku konceptu, ktorý mal zabezpečovať ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť a právny štát, pritom však cez pojem „eurofondov“ priniesol Slovensku synonymum pre korupciu, nehospodárnosť, netransparentnosť a beztrestnosť.
Tento rok v máji reagoval náš premiér na rekordne najnižšiu účasť slovenských voličov v eurovoľbách tak, že je v politike 23 rokov a myslel si, že jej rozumie, ale v tejto chvíli nerozumie, prečo majú slovenskí voliči taký vlažný postoj, keď na „Slovensko natieklo toľko miliárd z Európskej únie“. Tak ja možno viem prečo ten „vlažný postoj“. Práve preto. A pre to všetko o čom píšem v tomto článku, aj v mojich predošlých. Tento progres bude pokračovať a možno príde čas, že budeme popri cestách a na budovách nachádzať tabule, ktoré nás budú informovať: „Tento projekt NEBOL spolufinancovaný zo zdrojov EÚ!“. A ja cez tieto „značky kvality“ nebudem mať konečne ten nepríjemný pocit, že sa pozerám na dielo chorého závislého decka.
Zatiaľ však všetci čakáme na dvadsiate druhé odblokovanie platieb z Bruselu. Určite sa dočkáme. A za prvé eurá si hneď kúpime kartón cigariet... Teda pardón, buďme realisti, nie kartón. Rovno kamión.
