Je mnoho takých, ktorí by po skúsenostiach s tým, čo nám november neskôr priniesol, chceli štrngať s inými kľúčmi. Pred 30 rokmi sme neboli spokojní so životom s železnou oponou a dnes sme rovnako, ak nie ešte viac nespokojní s životom bez železnej opony. Prečo je to tak? Tí, ktorí nám tu 30 rokov vládnu, si hneď na začiatku obuli čižmy a odkaz novembra neprestali pošliapavať doteraz. Hovorí sa, že revolúcia vynesie do výšok tých najhrubokožejších ľudí a v našom prípade je koža nie len hrubá, ale sa zdá, že aj trvácna. Zásluhou vládnej kliky sme sa ocitli v slepej uličke a pošliapavaný je, nie len odkaz novembra, ale aj morálka v spoločnosti. Neutíchajúce množstvo káuz, ktoré nás dennodenne otravujú a znechucujú, vyvolávajú pocit nedôvery nie len voči vládnucej klike, ale prestávame veriť aj sebe, či sme schopní sa postaviť tomu zlodejskému systému, ktorý tu desaťročia beztrestne kradne našu prítomnosť i budúcnosť. Skončí sa to niekedy? Po 30 rokoch sme možno na prahu novej revolúcie, ktorá by konečne nastolila v našej krajine systém, ktorý by bol spravodlivý ku každému.
Tak čo, revolucionári, ideme do toho?
