Jednou z najväčších bolestí polície, ktorá má chrániť a pomáhať je fakt, že okrem pár zločincov, ktorí sa predvádzajú v správach s putami na rukách, majú najviac spútané ruky samotní policajti, ktorí v rámci zachovania si svojho zamestnania musia plniť želania svojich nadriadených, ktorí starostlivo bedlia nad tým, aby sa zlodejiny nášho človeka riadne pozametali pod koberec. Náš človek musí predsa kľudne spávať, tu i tam si páratkami prečistiť medzierku medzi zubami a navzájom sa svorne držať za gule. Lebo aj v polícii existujú samci s veľkými guľami a samci, ktorí majú len guľôčky, ktorí majú na starosti, aby policajne šuflíky nevydali svoje tajomstvá. Prečo si myslíte, že mnohé kauzy, zlodejiny mocných sa nikdy riadne nevyšetria a neuvidia svetlo Božie? Iste nie preto, že naša polícia je nezávislá, ako sa chce tváriť pred verejnosťou, ale závislá od politickej vôle mocných. Sme presvedčení, že Slovensko nemá len jedného Kočnera, ale takých zatiaľ neohrozených Kočnerov a Kočnerikov behá po slobode viac ako dosť. Ministerka Saková si myslí, že keď presadla vo vlaku s názvom polícia z jedného kupé do druhého, že sa tým zmenil celkový obraz polície v očiach verejnosti. V skutočnosti to funguje naďalej tak, že v base skončia tí, ktorí zoberú z lesa suchý konár a tí, ktorí rúbu celé hory stromov sa nám naďalej vysmievajú.
Prečo asi?
