Túto taktiku na kresťansky založenom Slovensku začína v týchto dňoch používať ďalší kandidát SMERU-SD, pán Šefčovič. V náročnom predvolebnom boji však aj tento kandidát zabúda, že pri prihláške do KSČ musel povinne vyhlásiť, že je vysporiadaný so svojim svetonázorom, kde nebola tolerovaná kresťanská viera a Boh bol pre túto komunistickú ideológiu nepriateľ číslo 1. Oháňanie sa pána Šefčoviča kostolmi z celého sveta je také veľké, že ktovie, či sa tento kandidát neobjaví na verejnosti oblečený do kňazskej reverendy, s biskupskou čiapkou na znak svojej viery v Boha. Keby radšej tento kandidát na svojich mítingoch netancoval odzemok, ale vysvetlil, keď tak myslel na Slovákov v Bruseli a podľa svojich rečí bojoval za naše blaho, prečo máme na Slovenku dôchodcov s dôchodkami, ktoré sú v porovnaní so západnými rovesníkmi, len almužnami, prečo je prídavok na dieťa u nás pár eur a v Bruseli pár sto eur, prečo doteraz neurobil nič, aby naše potraviny neboli drahšie, ako tie bruselské, prečo nevybojoval aspoň to, aby eurofondy, ktoré sa väčšinou masívne rozkrádajú a slúžia poväčšine nášmu človeku, sa použili na dorovnanie sa priblíženiu dôchodku západných dôchodcov. Prečo sa nezasadil o to, aby sa o našich starkých, ktorým nemá kto podať pohár vody, mohli starať naše ošetrovateľky a nemuseli chodiť do Rakúska. Pán Šefčovič má plné ústa sociálneho programu, rozpráva sa mu o tom dobre, lebo on sám pri svojom mnoho desaťtisícovom mesačnom plate má svoj sociálny program vyriešený na generácie dopredu a doteraz ho nezaujímalo a ani ho v budúcnosti určite nebude zaujímať, že prečo chudobní Slováci platia za energie viac, ako bohatý západ. Je preto zrejme, že je nositeľom podobnej ideológie, ako SMER-SD ktorý stále pred voľbami tára o sociálnych istotách, ktoré sú v reálnom živote také, že drvivá väčšina Slovákov žije z ruky do úst.
Naletí Slovensko znova na sladké reči?
