aj keď sa nebudú učiť, športové drevá sa nádejajú, že bez driny sadnú na bicykel a budú ako Sagan, chudobní žijú s nádejou, že raz budú bohatí, chorí chodia k lekárom s nádejou, že raz budú zdraví. Tí, čo majú lukratívne štátne pozície majú v sebe nádej, že tam budú do konca života. Štátna funkcia vrátane prezidenta má svoju dĺžku, ktorá je len na dve funkčné obdobia zakotvenú v ústave, malo by to implicitne platiť aj pre všetky štátne funkcie a štátne akciovky bez toho, aby to malo byť určené zákonom. Nie je tým aj implicitne povedané, že v štáte nemožno vykonávať funkcie viac ako dve funkčné obdobia? Slovensko sa vstupom do OECD zaviazalo dodržiavať zásady správneho riadenia štátnych spoločnosti (good governance), kde jedna zo základných zásad je cirkulácia na miestach v predstavenstve štátnych akciových spoločnosti. Chce nám niekto vyvrátiť fakt, že generálny riaditeľ a predseda predstavenstva sa po 14 rokoch vo funkcii správajú v štátnej firme ako k štátnej alebo ako k vlastnej? Príkladom takého správania v štátnej firme môžu byť napríklad vedúci predstavitelia zdravotníckeho VÚSCH Košice Ing. Mongi Msolly a MUDr. František Sabol, ktorí podľa medializovaných informácii žijú ďaleko nad pomery, ktoré im zaručuje príjem z funkcií. Ak si porovnáme životnú úroveň týchto dvoch pánov, ktorí sú v štátnych funkciách už 14 rokov so životnou úrovňou nemocnice a jej pacientov, tak ľahko zistíme, že nemocniciam a jej pacientom chýbajú mnohé veci z ich základných potrieb, týmto pánom, podľa reči, ktoré počuť po nemocničných chodbách nechýba vôbec nič, ba naopak majú všetkého ponad hlavu.
Podľa stavu nášho zdravotníctva, môžeme preto konštatovať, že podobných pánov, akých má VÚSCH Košice, ktorí sa správajú k štátnej firme, ako k svojmu majetku, je po Slovensku viac ako dosť.
Dokedy sa bude obchodovať s našim zdravím?
