Možno je to tým, že okrem toho, že sa v Košiciach nechal tajne vysvätiť za akoby člena SMERU, nestalo sa v ujovom profesionálnom živote nič závratné, čo by malo rezonovať medzi pospolitým ľudom.
A možno je to aj tým, že dodnes nevie, aká to bola záhada čo ho dostala do paláca, preto nepotreboval za potrebné zaoberať sa tým, čo v živote človeka znamená obyčajná ľudská slušnosť a aj na konci svojho úradovania sa správa ako človek, ktorý sa na stolci ocitol ozaj omylom a nevie, kto za ten omyl nesie zodpovednosť.
Z vyjadrenia jeho dlhoročného súputníka a otca vlasti vieme, že v svojich ťažkých začiatkoch, keď bolo treba pre blaho Slovenska navštíviť kostol, tak musel absolvovať náročné školenie prežehnávania sa.
Pán Kiska by preto mal dať starému ujovi svätý pokoj a mal ho nechať v budúcnosti radiť v otázke poľovania, hokeja tým, ktorí ho za člena akoby SMERU v Košiciach vysvätili.
