Mnohí sa pamätáme na seriál Daktari s opičkou Judy, a cvičené opičky svojimi číslami rozveseľovali návštevníkov cirkusov. Príbehy vládnutia vládneho zlepenca v mnohom pripomínajú cirkusové predstavenia, títo vládni klauni na rozdiel od svojich cirkusových kolegov nemajú na nohách obrovské topánky, červené nosy (niektorí aj áno) a ich predstavenie nevyvoláva salvy smiechu, skôr sa na ich vládnutie pozeráme cez slzy. Chodia po zaostalých regiónoch, ktoré sami stvorili s nulovým výsledkom a cestou rozflákajú pár miliónov, ktoré prihrajú svojim prisluhovačom. Cirkus s Kočnerovými sms-kami naberá na intenzite, len je otázne, či sa niekedy dozvieme pravdu. Ktovie ešte aké opičky, medvede, kone v sebe skrývajú a kto ďalší je majiteľ priliehavého mená. Život na Slovensku vinou, tých ktorí nám vládnu plynie v neustálych cirkusoch a nie o tom, aby sme konečne začali žiť v slušne spravovanej krajine. Aj blížiaca sa voľba ústavných sudcov je už niekoľko krát skúšaným cirkusom, žiaľ aj mnohí kandidáti sa stávajú svojim niekoľkonásobným kandidovaním smutnými klaunmi. Toto hanebné predstavenie s voľbou ústavných sudcov má málo spoločne s vážnosťou, aký si zaslúži post a voľba sudcov Ústavného súdu, ba práve naopak je to tragikomédia za ktoré si účinkujúci zaslúžia od divákov nič iné, ako ich zahádzať zhnitými paradajkami. Je to len jedno z mnohých hanebných predstavení vládneho cirkusu.
Je ich však dosť na to, aby sme začali chystať paradajky!
Ospravedlnenie pre všetky pudlíky sveta!
Milí pudlíci, po zrelej úvahe sa vám všetkým pudlíkom sveta ospravedlňujem za to, že som vás vo včerajšom blogu dal do rovnakého vreca s politikmi, ktorí bezcharakterne okrádajú vlastný národ. Sám som mal niekoľko z vás a musím potvrdiť, že ste úžasní a verní kamaráti, ktorí nikdy nezradia tých, ktorí sú s vami.
