Medové laná nám ťahajú popod nosy hlavne tí, ktorí v našej krajine vládnu už 30 rokov a svoje sľuby im zväčša ostávajú len v ústach alebo na papieri. Keď sa im nejakým zázrakom podarí splniť nejaký nepodstatný sľub pre život občanov, tak sú o tom schopní básniť a presviedčať nás, ako im na nás záleží. Pri sledovaní predvolebného gulášu máme dojem, že žijeme v raji, alebo sme tesne pred jeho dverami. Z počúvania toľkých sľubov sa môže zdať, že väčšine Slovákom narástli somárske uši a politici nás preto vidia, ako somárov, s ktorými si môžu robiť čo chcú, čo oni 100% dodržujú. Pozeráme sa ako somári na to, ako drancujú naše lesy a o zodpovednej zmene k prírode hovoria najmä tí, ktorí ju rúbu najviac. Ani somári by netolerovali to, aby ich gazdovia kŕmili odpadom, tak ako to robia naši gazdovia s nami. Naše obchody sú plné nekvalitných potravín a to napriek tomu, že keď nás aj pokladajú za somárov, boli sme v minulosti schopní a určite aj teraz sme, dopestovať kvalitné potraviny, mäso, mlieko atď.. Za 30 rokov sme dokázali vyplieniť naše maštale, zaburiniť pôdu a nikto z doterajších vladárov nebol schopný vytvoriť a naštartovať podmienky pre vznik malých rodinných fariem, kde by si bolo možné kúpiť široký sortiment kvalitných domácich potravín. Vlastných farmárov šikanujeme a miliónmi dotujeme darebákov, ktorí nechcú na pôde nič pestovať a takých si štát hýčka, zrejme preto, že tu dochádza k deleniu lupu. Národ s veľkými somárskymi ušami sa na to len poslušne pozerá a nevadí mu, že z našich polí zmizli zemiaky, zelenina. Kto je na vine? Dnes a boli sme svedkami aj v minulosti, že priestor v médiách, ktoré vo veľkom ovplyvňujú myslenie národa, dostávajú väčšinou najposlušnejší a najneschopnejší z nás.
Myslíme si, že nie len farmári majú toho i vás dosť!
