Aj vtedy sa tam pretŕčal, ako predstaviteľ strany, ktorá je dlho pri moci, ale rovnako dlho kašle na slovenský šport. Títo vládni straníci sa chceli votrieť aj do priazne Petra Sagana, keď dosahoval fenomenálne výkony a jeho meno poznal celý športový svet. Keby bol v začiatkoch cyklistickej dráhy Petra jeho otec požiadal štát o pomoc napr. pri nákupe galusky, tak by sa bol určite stretol zo strany štátu s nezáujmom a byrokraciou, preto si radšej pán Sagan pomohol sám, ako sa ponižovať a a j tak by zrejme nič nedostal. Veď ak ľudia, ktorí sú chorí a nevládni, pýtajú akú takú pomoc od štátu, tak štátna mašinéria im znepríjemňuje život a hádže im polená pod nohy, preto mnohí zomierajú skôr, ako sa nejakej pomoci vôbec dočkajú. Preto sa nemôžeme čudovať otcovi Petra Sagana, že vládnych propagandistických príživníkov slušne vypoklonkoval. Aj teraz skúšajú sa priživiť na úspechoch lyžiarky Vlhovej. Kým doteraz sa o ňu a jej potreby nezaujímali, teraz by jej boli ochotní aj mazať lyže a na túto funkciu ponúknuť aj samotného maznáka. Naši mocní, aby vyzerali pred národom ako ľudomili, sú schopní rozhadzovať peniaze, ako zmyslov zbavení, preto nie raz skončia peniaze na ihriskách a na miestach, kde slúžia len ako pomník nášho človeka.
O praktikách týchto rozhadzovačoch by mohli najlepšie hovoriť starostovia pre nich z nepriateľského tábora.
