ktoré prináša pre občanov každodenný život. Že to je pravda, o tom svedčí naša krajina, ktorá v mnohých momentoch je akoby postavená na hlavu a tam kde občania očakávajú odbornú profesionalitu, ktorá určuje nálady obyvateľov sa naplno prejavuje ich nekompetentnosť a bezcharakternosť. Títo absolventi právnických fakúlt sa ľahko dostávajú cez rodinne väzby za sudcov, prokurátorov a advokátov, aby pokračovali v tom, čo je pre ich rodinu výhodné. Život mnohých sudcov a prokurátorov a ich životný štandard je mnohokrát ďaleko vyšší ako ich skutočný príjem. Spleť paragrafov, ktoré si písali pre seba je taká zamotaná, že obyčajný človek, ktorý raz za život prichádza pre spravodlivosť na súd je zhrozený z toho, ako sa z čestného človeka stáva na súde vagabund a to len preto, že nemá dostatok peňazí pre týchto ctihodných ľudí. Aj keď sa medzi nimi nájde zopár charakterov, tak sú to len začiatky a potom platí, že kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť. Občania, ktorým je vlastná spravodlivosť, ale sa nevyznajú v práve počúvali s otvorenými ústami niekoľkodňové nariekanie najvyššie postaveného v hierarchii absolventov právnických fakúlt, generálneho prokurátora Maroša Žilinku a neverili, že tento právnik mohol byť zvolený ústavnou väčšinou do svojej funkcie. Pre nás občanov je životne dôležité mať pocit, že štát je svojou spravodlivosťou rovnaký pre všetkých, máme v paži haldy právnických spisov, ktorým aj tak málo rozumieme a netrápi nás, že sa dokáže niekto čertiť pre nejakú 363, ktorá mu zaručuje neobmedzenú moc. Slovensko nemá veľmi dobré skúsenosti s pôsobením funkcie generálny prokurátor. Jeden bol dokonca taký, ktorý sa triasol za peniazmi a robil pre to okrem svojej funkcie aj marketing. Ďalší sa hral na čerta s rohami, len tie mu v skutočnosti chýbali. Súčasný šéf prokuratúry je len na začiatku svojej cesty a už je v očiach časti verejnosti vnímaný negatívne.
Čo bude ďalej ??
