Týmto gestom vláde a Slovensku ukázala, že sme pre premiérom toľko ospevovaného jadra len obyčajní tajtrlíci. EÚ nie je vôbec spolkom rovnocenných národov, ako to niekedy deklarovali na začiatku vzniku EÚ. Náš premiér napína doma svaly, bohužiaľ len na tlačovkách, keď príde do Bruselu, tak len tíško šúcha nohami pod stolom. Pamätáme sa, ako vehementne doma bojoval proti migrantom, žaloval EK na súde a ktovie, ako to bude s migrantmi teraz, či po príkaze z Bruselu nezačne sám iniciatívne organizovať ich zvážanie na Slovensko, veď nakoniec so zvážaním ľudí má vládna strana bohaté skúsenosti, najmä keď ich zváža na oslavy MDŽ, prvomájové oslavy, či púť na Devín. Ale s európskymi liekmi to bolo možno aj tak, že Európa má o nás lepšie informácie, ako premiér a vedia, že patríme medzi najskorumpovanejšie krajiny nie len v Európe, ale aj na svete. Do nášho systému sme zapatentovali výraz „náš človek“, ktorý je chráneným druhom, nad ktorým má ochrannú ruku polícia, prokuratúra i súdy. U nás 600 miliónov zmizne, až sa za nimi zapráši a nikomu sa nič nestane, sme ochotní platiť milióny právnikom, ale ak treba pomôcť chudobnému s pár eurami, tak náš byrokratický systém vie narobiť toľko problémov, že taký človek radšej ostane chudobným. EK určite vie, že u nás pre nedostatočnú zdravotnú starostlivosť predčasne a zbytočne zomierajú tisíce ľudí a so zodpovednými, ale ani s občanmi to ani nepohne. Môže byť v takej krajine Európska lieková agentúra, napriek dobrému projektu? Na komisiu zrejme nezabral ani lobing čipernej dôchodkyne tety Anky z Družstevnej pri Košiciach, ani páky mocného muža nášho zdravotníctva uja Paľa.
Prečo?
