Na Slovensku nemáme teroristu so samopalom, ale ako terorista sa musí cítiť karikaturista Schooty, ktorého hlavnou zbraňou je kreslenie karikatúr a je jeho smola, alebo šťastie, že sa snaží byť nie len trefný, ale kreslí aj s teplým humorom. Naša vláda však vidí hlavný problém kresieb v tom, že sa svojim obsahom dotýkajú jej členov, ktorí si o sebe myslia, že sú tu, ako Lenin na večnosť a nevedia sa nad humorom povzniesť. Ak sú schopní sa zaoberať karikatúrami, tak potom čoho sú ešte schopní?? Slovensko má skutočne veľa neriešených problémov, státisíce občanov zápasia s byrokraciou štátu, milióny z nás počúvajú o tom, ako sa na Slovensku kradne, všade, kde sa len pozriete nájdete nejaké svinstvo. Naši mocní sa cez poplatné média snažia vykresľovať život našich občanov v ružových farbách, mysliac si pritom, že tak zakryjú všetky tie svinstva, ktorými sme všetci dennodenne konfrontovaní. Slovensko už dávno zabudlo, ako chutí čistá voda a stoka, ktorá sa volá politika, sa valí z každej strany. Vláda bez škandálov je svojim správaním a skutkami vládou škandálov. Karikatúry sú pre túto vládu zrejme prednejšie ako rukolapné riešenie chudoby, súdov, dokončenie diaľnic a ciest, pre vládu je dôležitejšia karikatúra ako riešenie korupcie, či zúfalý stav zdravotníctva. Tomu sa dá ťažko rozumieť, že obyčajná samolepka, vie vyvolať také reakcie, akými sme svedkami vo vzťahu k médiám.
Akú samolepku by bolo treba, aby sa média zjednotili a prestali s takou vládou komunikovať??
