ktorý sa volá Pellegrini.
Ten chcel – nechcel, musel splniť rozkazy a želania svojich pánov a s ťažkým srdcom si sadol na premiérsku stoličku. Do ruky mu strčili pracovný manuál, podľa ktorého mal plniť želania svojich pánov. Mocní sa od toho času zabávajú a poťahujú s ním, ako s gašparkom, aby svoje kratochvíle ako - tak zabili. Kým sa tento nešťastník hrá na premiéra, oni si ďalej potichu delia lup, ktorý sa volá Slovensko. Nevedno, či očividné papalášske správanie mocných je od čistenia zubov, alebo je to pre ich charaktery vlastné, že si dovoľujú robiť si z najsilnejšieho muža Slovenska pajáca. Ak je to pravda, že najsilnejší muž je pre nich pajác, tak potom sa všetci nečudujme aké pajácove zákony sa schvaľujú na hradnom kopci a náš život je viac podobný pajácovi, ako slušnému občanovi. Žiaľbohu sme národ nie len pajácov, ale aj (s)prostý a tak si s nami môžu robiť, čo chcú.
Dokedy!?
