
My, ako "civilizovaní" ľudia, postupne strácame schopnosť načúvať sebe samým (svojmu vnútornému hlasu) pod vplyvom socializácie a nátlaku sofistikovaných foriem marketingu, ktoré sú odkázané na hedonistický hlad po okamžitom uspokojovaní materiálnych potrieb fyzického tela.
Kam tým mierim? Dobrovoľne sa vzdávame možnosti samostatne hľadať pravdivé informácie vedúce k dosiahnutiu nášho cieľa resp. vyriešeniu problému a dobrovoľne odovzdávame do rúk zodpovednosť (a spolu s ňou aj všetky tromfy) niekomu inému – koho neprávom považujeme za autoritu disponujúcu patentom na rozum, z čoho vyplýva následné nekritické ba priam naivné prijímanie poloprávd a zavádzajúcich informácií.
Spomínané osoby (organizácie) nás nielenže nenasmerujú na tú správnu cestu, ale navyše z nás dokážu vytiahnuť neskutočné prachy, pričom ideálne je nenechať nás premýšľať samostatne (a vymaniť sa z reťazca), ale naopak udržiavať nás v stave, ktorý umožňuje zarobiť na nás čo najviac. Dnešné náboženstvo – kapitalizmus ako viera v peniaze, nás dennodenne chytá do pascí, ktorým sa málokto dokáže úplne vyhnúť. Kupujeme si veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme, za peniaze, ktoré v skutočnosti nemáme (ale požičajú nám ich na každom rohu), aby sme urobili dojem na ľudí, ktorých v skutočnosti nemáme radi.
Skúsme si rozobrať slovo zodpovednosť z pohľadu anglického jazyka. Pokiaľ si pojem Responsibility rozdelíte na Response (odpoveď) a Ability (schopnosť) tak ide v podstate o schopnosť reagovať, v tomto prípade sa jedná o reakciu teda prispôsobenie sa podmienkam a podnetom, ktorým čelíme v oblasti prístupu ku svojmu zdraviu.
Dovolil som si uviesť tri podobenstvá, ktoré umne nastavujú zrkadlo dnešnej dobe.
Predstavte si situáciu, kedy vás požiada človek, ktorého vidíte prvýkrát v živote, aby ste mu požičali kľúče od vášho vozidla. Samozrejme by ste takúto požiadavku na mieste odmietli, predsa nezveríte svoje auto niekomu cudziemu.
Nakladáte rovnako zodpovedne aj so svojim zdravím? Zverili by ste starostlivosť o svoje zdravie do rúk potravinovej spoločnosti, ktorá by vás dokázala presvedčiť, že ak budete konzumovať jej výrobky, budete zaručene zdravší a silnejší? Zverili by ste starostlivosť o svoje zdravie do rúk lekára (v podstate cudzieho človeka), ktorý vám dával najavo, že jeho informačná prevaha a odborné vedomosti vám zamedzujú právo informovať sa napr. o alternatívnych spôsoboch liečby resp. o dôvodoch predpísania konkrétneho lieku? Nechceli by ste držať opraty vášho zdravia čo najpevnejšie v rukách? Alebo radšej chytíte do rúk volant auta a o vaše zdravie sa predsa postarajú tí ostatní...?
Ďalšia situácia sa odohráva vo vašom aute, zastavujete na čerpacej stanici a zrakom zvažujete aký typ pohonnej hmoty natankujete do svojho tátoša. Ani vo sne vás nenapadne skúsiť naliať do nádrže starý prepálený fritovací olej alebo jednoducho nasypať tam piesok. Následky by bolo fatálne a to si nemôžete v žiadnom prípade dovoliť.
Predstavte si, že auto je vaše telo a benzín je vaše jedlo. Väčšina populácie pri prvých pocitoch hladu neváha do seba naliať "starý fritovací olej" resp. sa nasypať "pieskom" - lacnými a ľahko dostupnými potravinami, ktoré sú skonzumované iba za účelom naplnenia žalúdku (čímkoľvek). Našťastie (alebo nanešťastie?) ľudské telo je dokonalý stroj, ktorý dokáže pracovať dlhé roky na vysokej úrovni a má vlastné mechanizmy, ktorými sa dokáže vyrovnať aj s príjmom takmer nutrične prázdnych potravín. Otázka je dokedy to zvládneme a dokedy dokážeme ignorovať signály nášho tela...?

Posledná situácia nás opäť privádza do motorového vozidla. Spokojne brázdite zákrutami, pravá – ľavá, auto sedí výborne na ceste, ale zrazu začne svietiť na prístrojovej doske červená kontrolka. Začnete byť nepokojní, chcete to dať čo najskôr do poriadku, nájsť príčinu problému, odstrániť ho a zamedziť jeho obnoveniu v budúcnosti. Napadlo by vás v takej chvíli jednoducho vymontovať diódu, ktorá signalizovala technický nedostatok vo vašom vozidle a vy by ste následne nerušene pokračovali v jazde. Zdá sa vám do priam šialené?
Čo ked vám poviem, že podobný postup, založený na princípe ignorovania príčiny (informácie o probléme) a sústredení sa na prejavy a ich potlačenie, je bežnou praxou celej dnešnej "modernej" medicíny a tým pádom zasahuje do života väčšiny z nás. Každá choroba resp. jej vonkajší prejav je iba odrazom vnútorného nedostatku. Vedomie predstavuje informáciu, ktorá sa manifestuje v tele a prechádza do viditeľnosti. Zdravie ako pojem jednotného čísla sa vzťahuje na celého človeka, a nie na jednotlivé orgány (ako to dnešná ,,moderná´´ medicína chybne interpretuje). Každý príznak je cennou informáciou o tom, čo sa odohráva na úrovni vedomia a nie je iba niečím "náhodným" (ako to opisuje dnešná medicína). Takýto príznak nám dáva možnosť odhaliť resp. všimnúť si niečo, čo v nás neladí a dostať to tak do rovnováhy. Bolo by hlúpe hnevať sa na blikajúcu kontrolku na paneli v aute však? Hľadať príčinu choroby a pochopiť zmysel jej prejavu je v rozpore s dnešným sústredením sa na symptómy choroby a ich následne potlačenie do úzadia. Oni sa objavia aj tak, neskôr a v ťažšej forme. Dnešný farmaceutický priemysel chce síce liečiť, ale nesmie si dovoliť niekoho vyliečiť úplne. Prestal by totiž predstavovať doživotný zdroj príjmov a to si priemysel napr. v USA s ročným obratom v objeme niekoľko miliárd dolárov predsa nemôže dovoliť. Zamyslite sa: počuli ste už o pacientovi vo veku nad 50 rokov, ktorý by odchádzal od lekára s prognózou ukončenia medikamentóznej liečby? Lieky sa berú doživotne a ich objem sa s vekom zvyšuje. Vaše zdravie je u nás na prvom mieste! Zdá sa vám to povedomé, tak asi na tom niečo bude, však? Jedine, ak by nebolo...
Tento článok predstavoval akési všeobecné predjedlo a predzvesť ďalších príspevkov. Výživa (pre telo aj ducha), cvičenie (telesné aj duchovné) a pohľad za obzor tých oblastí, ktoré priamo či nepriamo vplývajú na naše zdravie (napr. zdravotnícky a potravinársky priemysel), to budú ťažiskové témy mojej budúcej tvorby.