Pravicová koalícia predložila v dejinách samostatného štátu zatiaľ najambicioznejší vládny program transparentného a nekorupčného spôsobu vládnutia, garanciou jeho naplnenia mala byť hlavne osoba premiérky a uplatňovanie definovaných politických priorít SDKÚ-DS, KDH, Most-u a nového subjektu SaS.
V súčasnosti, po samodeštruktívnom páde vlády a vyhlásení predčasných parlamentných volieb sme účastníkmi a svedkami najšpinavejšej predvolebnej kampane, kampane, ktorú proti sebe vedú nielen ustálení, ideologicky odlišní politickí protivníci, ale aj a práve politické strany bývalej vládnej koalície. Opäť bezprecedentne v dejinách moderného Slovenska.
Žumpa nazvaná volebnou kampaňou je plná, myslím, že 5-10 ďalších exkrementov naviac na tomto stave už nič podstatné nezmení. Paradox medzi proklamovaným spôsobom vládnutia pravicových strán a skutočným spôsobom výkonu moci v štáte zavŕšeným vyhlásením predčasných parlamentných volieb, paradox medzi proklamovanou ideovou, programovou príbuznosťou pravicových strán v čase vzniku vládnej koalície a súčasnými spôsobmi vedenia predvolebného boja proti sebe navzájom, tieto paradoxy logicky postulujú otázky:Ktorý spôsob prejavu-existencie pravicových strán je vlastne pravdivý? Kde je nejaká fundamentálna hodnotová báza tej-ktorej pravicovej strany, hodnotová báza, ktorá je čitateľná tak v čase delenia moci, tak v čase výkonu moci, tak v čase lovenia voličov?
Odpovede, napriek tomu, že som dlhoročný nevolič slovenskej ľavice, neviem nájsť. Ak mi pomôžete, budem rád.
