Matovičova požiadavka testu na detektore lži je snáď-hoci zložito-pochopiteľná v roku 2012 v atmosfére hystérie predčasných parlamentných volieb. Je to typická povrchná, oslepujúca, ohlupujúca akcia, ktorá nabudí jednoduché reakcie - ako každý účinný reklamný spot. Stotožňuje veľmi rýchle chcenie so skutočnosťou tak v oblasti samotnej realizácie, (sadnúť si, zapáskovať sa, veľmi jednoduchá otázka, áno, nie a je vymaľované), ako i v oblasti interpretácie výsledkov, pravdivosti a validity získaných údajov (štatisticky 96% , tie 4% sú zanedbateľné, keď sa rúbe, tak lietajú triesky). To, že aj prvé aj druhé otvára množstvo variantov, nepresností, subjektívnych zjednodušení, omylov , to nie je dôležité.
Matovič sa chce pýtať, či respondent niekedy dal-zobral úplatok. Náš výskumník by mal definovať, čo to úplatok je. Je úplatkom " motivácia" lekárov pred výkonom ťažkej a zložitej operácie? Alebo ináč, je naša snaha zachrániť život blízkemu človeku aj s vynaložením mimoriadnych peňazí na tento účel úplatkom? Alebo je to naša povinnosť? A ak je toto úplatok, v akom vzťahu je k takémuto úplatku snaha napr. podplatiť policajta pri dopravnom priestupku, či nebodaj snaha podplatiť štátneho úradníka pri akomsi tendri? Ako to rozlišovať? A treba vôbec rozlišovať? Odlíši to detektor lži? Je vôbec možné na všetky životné situácie, v ktorých sa ocitneme, použiť rovnaký vzorec správania? A je ten vzorec vždy správny? Otázky tohoto typu a nim podobné nie sú pre reklamné pôsobenie dôležité. Dôležité je šokovať témou, striedať obrázy a ohúriť hlukom. Je to plytké, ale účinné. Ešte nikdy tu nebolo toľko stúpencov zázračných možností detektora lži ako teraz.
Vnímanie reklamy je generačne odlišné. Asi je to dané aj tým, že v posledných 20-tich rokoch sa reklamné pôsobenie zintenzívnilo a sofistikovalo do foriem, ktoré staršie generácie nezažili. Asi sú dinosauri voči reklame trochu viac odolní ako porevolučný dorast. To je jedna vec. Tou minimálne druhou vecou je skutočnosť, že dinosauri majú kadečo odžité, majú svoj životný príbeh, udržali si stabilnú hodnotovú kontinuitu, či sa to už niekomu páči, alebo nie. Majú morálny argument v tom zmysle, aby reklamní a marketingoví makléri ich život nespochybňovali nejakými meraniami na detektoroch lži. S princípu: Oni niečomu vo svojom živote verili, očakávajú preto, že ostatní budú veriť im. Bez merania.
