Poznámka: Ide o starší článok z môjho archívu z roku 2014.
Ak Slovensko každý rok hospodári s deficitom štátneho rozpočtu na úrovni 2-3% HDP a naďalej sa tak chystá robiť, ako je možné že plánované percentuálne zadĺženie sa v najbližších rokoch (pravdepodobne) nebude zvyšovať a bude pod hranicou 55% HDP, ktorú nám nariaďuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti ?
Odpoveď je klamlivo jednoduchá. Je to tým, že naše HDP obvykle každý rok rastie. Ak stúpne o 3%, o tieto 3% si štát môže viac požičať bez toho, aby sa percentuálna zadĺženosť Slovenska zvýšila.
To však nič nemení na tom, že Slovensko (a väčšina krajín sveta) sa naďalej nominálne, ale aj reálne zadlžuje a chce v tom pokračovať.
Situácia pri zadlžovaní štátu by sa dala prirovnať k minimálne zvláštnemu hospodáreniu jednotlivca. Čím vyšší by bol jeho ročný príjem, tým viac by sa rozhodol zadĺžiť sa.
Trocha racionálnejšie ako opierať dlh o hrubí domáci produkt, resp. jeho rast, by mohlo byť naviazanie dlhu nie len na HDP, ale aj na infláciu. Ak by sa zvýšila inflácia v krajine o 2% a HDP o 4%, štát by si mohol požičať iba o dve percentá viac. Hornou hranicou by bola vždy nižšia hodnota z týchto dvoch. Takto by sa reálne zadĺženie štátu nezvyšovalo.
Náklady na riadenie štátneho dlhu v roku 2014 sú na úrovni asi 1,398 miliardy eur, čo je viac ako rozpočet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vo výške 1,129 miliardy eur očistený od prostriedkov Európskej únie (asi 353 miliónov eur).
Na záver uvádzam odkaz na hypnotizujúce hodiny verejného dlhu Slovenska: http://www.nationaldebtclocks.org/debtclock/slovakia
Zdroje:
https://www.minedu.sk/data/att/5872.pdf
http://cenastatu.sme.sk/kd-kd/2014/Eur
http://m.aktuality.sk/clanok/264009/slovensko-zbohatne-o-miliardy-eur-ale-len-na-papieri/
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199367-dlhova-brzda-je-od-stvrtka-na-slovensku-ucinna
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/333072-dlhova-drama-na-slovensku-sa-nekona
