Sainte-Mere-Eglise je normandské mestečko na severozápade Francúzska. Má približne 1 600 obyvateľov a v sezóne ho denne navštívi v priemere až päťnásobok turistov - nielen z Francúzska, ale aj z Anglicka a zo zámoria. Mestečko by pravdepodobne dodnes zostalo pokojným a nepovšimnutým, keby nebolo Dňa D - vylodenia sa spojencov na pláže Normandie 6. júna 1944. Sainte-Mere-Eglise sa stalo prvým spojencami oslobodeným mestom (vtedy vlastne dedinkou) na severe Francúzska. V ostatných rokoch, predovšetkým začiatkom júna, kedy sa deň vylodenia v Normandii oslavuje, prichádzajú za pár dní do Sainte-Mere-Eglise až státisíce návštevníkov.
V noci z 5. na 6. júna 1944 nad Sainte-Mere-Eglise a blízke okolie zoskočili tisícky prevažne amerických výsadkárov aby "pripravili pôdu" v tyle nepriateľa pre spolubojovníkov. Jednému z výsadkárov, Johnovi Steelovi, sa padák zachytil o vežu kostola a parašutista ostal nedobrovoľne uväznený vo výške. Súc svedkom besnenia nemeckých vojakov pod sebou, ktorí bezhlavo strieľali do na zem sa vznášajúcich výsadkárov, rozhodol sa, že sa ani nepohne a bude "hrať mŕtveho." V tejto polohe, navyše ľahko zranený, vydržal visieť na kostole viac ako dve hodiny - až do času, kedy bola dedinka spojencami dobytá a definitívne v ich moci. Figurína parašutistu na kostolnej veži už roky pripomína túto nepochybne v histórii druhej svetovej vojny kurióznu udalosť. Niet turistu alebo návštevníka Sainte-Mere-Eglise, ktorý by si túto ikonickú "sochu" na kostole neodfotografoval. Zaujímavé je i to, že symbol dvoch bielych "amerických" hviezd, vznášajúcich sa na padákoch, sa po roku 1944 dostal aj do heraldického znaku Sainte-Mere-Eglise.
Niekoľko desiatok metrov od kostola sa nachádza Airborne Museum - Múzeum výsadkárov, ktoré je doslova magnetom pre návštevníkov mestečka a jeho pozorná prehliadka trvá najmenej dve - tri hodiny. Základný kameň múzea, ktoré vzniklo na počesť amerických výsadkárov z 82. a 101. výsadkovej divízie, bol slávnostne poklepaný 6. júna 1982. Múzeum, ktoré ročne v priemere navštívi vyše 200 000 návštevníkov, sa budovalo postupne, naostatok v roku 2015 v ňom pribudlo konferenčné centrum, určené na prednášky, semináre a dočasné výstavy.
Najpraktickejšie je vstúpiť do múzea cez pvilón WACO, ktorý sa čiastočne nachádza pod úrovňou okolitého terénu a jeho strecha symbolicky znázorňuje kopulu vetrom nafúknutého padáka. Hneď pri vchode každému padne do očí WACO - veľký vojenský klzák, ktorým sa počas Dňa D do tyla prepravovali vojaci, výstroj aj výzbroj. Je to jediný klzák tohto druhu, ktorý sa z čias vylodenia zachoval. V jeho interiéri sú figuríny vojakov a pilotov. Pri zadnej časti klzáka je "zaparkovaný" Jeep Willys aj s "figurínovou posádkou" - nepochybne ikonické vozidlo druhej svetovej vojny. (Vidieť "staré, dobré willysky," premávajúce sa aj dnes na plážach Normandie, nie je nič výnimočné. Je skôr obdivuhodné, že tieto vyše sedemdesiat rokov staré autá stále jazdia - aj bez elektroniky, klimatizácie či airbagov a pohodlných nastaviteľných sedadiel :-) .) Okolo obvodových stien pavilónu je množstvo vitrín, kde sú umiestnené dobové predmety - od máp a dokumentov až po zbrane, súčasti výzbroja a výstroja parašutistov.
Druhý pavilón nesie názov C-47, pomenovaný je podľa dopravného lietadla Douglas C-47 Skytrain, ktoré je v centre pavilónu umiestnené. Okolo neho sú rozostavané figuríny amerických výsadkárov, vojenské autá, ale aj pozemný personál a niekoľko figurín civilistov a príslušníkov domáceho odboja, oblečených v dobových odevoch. "Cé-štyridsaťsedmička" sa dá obzerať zo všetkých strán, aj zhora - vedie nad ňu niekoľko schodov, ktoré sa končia na malej plošinke. Dodajme ešte, že lietadlá Douglas C-47 a ich modifikáciu Douglas DC-3 Dakota počas vojny dodávali USA (spolu s autami Jeep Willys a Studebeker) ako svojmu spojencovi aj Sovietskemu zväzu.
V ďalšom pavilóne, nazvanom Operation Neptune, čaká na návštevníkov niekoľko interaktívnych zážitkov, medzi ktorými dominuje "simulovaný zoskok" z paluby C-47. Ponorení do takmer úplnej tmy vstupujeme na palubu lietadla, z reproduktorov sa ozývajú ťažkoidentifikovateľné hlasy povelov a hluk motorov. Napokon príde čas "vyskočiť." Stojíte na prahu paluby, do tváre vám vanie silný prúd vetra, spravíte krok dopredu a... ...a ste opäť v múzeu. Pôsobivé.
Prehliadku Múzea výsadkárov v Sainte-Mere-Eglise zakončujeme v malom obchodíku pri výstupe z areálu múzea. V obchodíku sa predávajú rôzne tematické suveníry, klasické magnetky, pekné tričká s rôznymi obrázkami, ale aj množstvo kníh o vylodení v Normandii a o vojnovej histórii mestečka a jeho okolia. Jedna vec našinca skutočne prekvapí: ponuka knižiek s témou Dňa D pre deti rôznych vekových kategórií. Knižky a pracovné zošity sú plné fotografií a kresieb (aj vo forme vymaľovánok), nákresov, prehľadných mapiek pobrežia Normandie s vyloďovacími plážami... Takýchto a podobných edukatívnych suvenírov pre deti a mládež nájdete v múzeách Dňa D v Normandii veľa. Aj tak sa dá vyučovať a viesť k poznaniu národnej a miestnej histórie a hrdosti na ňu.
