Sme v meste Rouen, ktoré leží na rieke Seina vo vnútrozemí Normandie. Mesto s vyše 120 000 obyvateľmi je hlavným mestom regiónu Normandia a - ako to už v prípade francúzskych miest býva pravidlom - je mimoriadne bohaté na históriu, zvýraznenú mnohými kultúrnymi pamiatkami, múzeami, expozíciami a výstavami. Do Rouen sme prišli neskoršie popoludní v jednu augustovú nedeľu s jednoduchým cieľom: navštíviť miesto, kde bola Jana z Arku upálená a dať si chutnú večeru. Napokon sa náš program nenápadne rozšíril o ďalšiu miestnu zaujímavosť.
Dostať sa na miesto, kde pred päťstoosemdesiatimipiatimi rokmi vzbĺkli plamene na hranici pod nebohou dievčinou, je ľahké: stačí sledovať davy turistov. Prechádzame okolo gotickej Katedrály Notre-Dame, ktorá je tak vysoká a veľká, že sa pri akejkoľvek snahe celá nezmestí do objektívu fotoaparátu. Uchyľujem sa preto k mojej obľúbenej "technike" fotografovania a katedrálu fotografujem v odrazoch výkladov obchodíkov na druhej strane ulice. Okrem toho odfotografujem niekoľko skutočne impozantných detailov a polodetailov stavby, ktorá bola postupne budovaná od roku 1202 do roku 1880, teda úctyhodných 678 rokov. Pôvodná stavba katedrály ale bola dokončená o čosi skôr - v roku 1506, to znamená "len" za 304 rokov. (V porovnaní s časovým harmonogramom výstavby našej diaľnice z Bratislavy do Košíc (a späť) s ľahkým úsmevom skonštatujem, že akokoľvek sa nám to nezdá, naši "budovatelia" jednoducho majú čas. Ešte šťastie, že mostné oblúky na našej diaľnici nemusia byť postavené v gotickom štýle :-) .)
Miesto, kde upálili zmučenú a spútanú Janu z Arku je na námestí Place du Vieux Marché, hneď vedľa kostola, ktorý sa volá - ako inak - Kostol svätej Jany z Arku. Priznám sa, že kostol, ktorý navrhol architekt Louis Arretche, a ktorý bol dostavaný a vysvätený v roku 1979, sa mi neveľmi páči. Jedna z jeho predĺžených bočných striech mi nevdojak pripomínala zastrešenie autobusových zastávok. Členité časti strechy kostola v ostrých uhloch mieria k nebu, ako keby symbolizovali šľahajúce plamene hranice s odsúdenou devou. Miesto kde upálili Janu z Arku je tesne za kostolom a tvorí ho neveľká plocha, ohradená asi polmetrovým múrikom. Plocha je plná zelene - kvetinových záhonov a nízkych kríčkov. Takmer v jej strede je nenápadná tabuľka s oznamom, že "Na tomto mieste upálili Janu z Arku." Vedľa, vo vonkajšom rohu kostola, je bledá socha svätice so zopnutými a zviazanými rukami.
Na námestí Place du Vieux Marché je niekoľko kaviarní a reštaurácií s terasami, vytiahnutými do priestoru. Všade je plno hostí, pomaly sa stmieva a na stoloch žiaria plamene sviec v kahancoch. Vyberáme si jeden z voľných stolov pre štyri osoby na terase reštaurácie, ktorá sa ako na jedálnych lístkoch, tak aj na markízach, hrdí tradíciou od roku 1912. Objednávame si predjedlá - "tatárske bifteky" z lososa, kačaciu paštétu a hlavné jedlá - samozrejme ryby. K tomu, ako inak, vhodné biele víno. Predjedlá nám naservírovali celkom rýchlo, ale na hlavné jedlo sme sa načakali vari vyše hodiny. Všimli sme si, že hostia, ktorí prišli po nás, už dojedajú svoje pokrmy - a my sme mali na stole stále len príbory a prázdne čaše na víno. Napokon sme sa voľky-nevoľky dočkali celkom chutných jedál. To ale neznamenalo, že sa nebudeme sťažovať. Pri platení sme svoju nespokojnosť s rýchlosťou obsluhy tlmočili vrchnému - a čo sa nestalo? Bez mihnutia oka sa ospravedlnil a ako "bolestné" nám z takmer 150-eurového účtu odpočítal 20 eur. Bolo to galantné a pekné gesto. S takým niečím sa na Slovensku určite človek nestretne. Iba ak by večeral v reštaurácii so 104-ročnou tradíciou.
Keď sa celkom zotmelo, vybrali sme sa naspäť pred Katedrálu Notre-Dame. Na malom námestí pred ňou už bolo takmer plno, onedlho sa malo začať nevídané a pozornosť priťahujúce predstavenie - projekcia umeleckých filmov na priečelie katedrály. Projekcie trvajú približne 15 - 20 minút a sú tematicky zamerané na históriu, kultúru, umenie, zaujímavosti a aj na súčasnosť mesta a regiónu. My sme videli dve projekcie - prvá bola o vikingských bojoch o ovládnutie Rouen a Normandie, druhá sa sústredila na umenie, konkrétne na diela Claudea Moneta - zakladateľa impresionizmu, ktorý pre Katedrálu Notre-Dame v Rouen namaľoval takmer tridsať obrazov; tie sú ale v súčasnosti roztrúsené po rôznych galériách sveta. Projekcie boli veľmi pekné, pestrofarebné a niekedy až surrealistické, pretože členité priečelie katedrály s vežami im dávalo magický tretí rozmer. Veľmi kvalitné a impozantné stereoozvučenie len umocňovalo dobrý dojem z predstavení. Bolo to krásne - tak ako sú krásne Monetove obrazy, inšpirované prírodou. Potlesk niekoľkých stoviek divákov pre tvorcov projekcií bol zaslúžený a náš návrat z Rouen sa niesol v duchu spokojnosti.
