Z nepreberného množstva kultúrnych pamiatok, múzeí a iných zaujímavostí vo vyše 90-tisícovom Avignone, ktorého centrum je od roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, si turista - návštevník mesta určite vyberie dve: pápežský palác a most, ktorý už dávno nespája oba brehy Rhôny, ale sa končí niekde v polovici jej toku. My sme sa vybrali na prechádzku po moste.
Avignonský most, alebo aj Most svätého Bénézeta, bol pôvodne mostom dreveným, postaveným medzi rokmi 1171 až 1185, spájajúcim oba brehy Rhôny. V roku 1226, pri obliehaní Avignonu vojskami francúzskeho kráľa Ľudovíta VIII., bol most zničený. V roku 1355 bol nahradený kamenným mostom s dvadsiatimi dvoma oblúkmi, dlhý bol asi 900 metrov. Most postupne ničili povodne - tá posledná, v roku 1669, strhla z neho viac ako polovicu. Odvtedy sa už most neopravoval, len sa udržiaval a v ostatných desaťročiach aj rekonštruoval.
Názov Most svätého Bénézeta získala táto stavba po malom pastierikovi oviec, Bénézetovi, ktorý ako obvykle jedného pekného dňa roku 1171 vyhnal svoje stádo ovečiek na pašu. Netušil, že to bolo naposledy. Toho dňa údajne nastalo veľké zatmenie Slnka a počas neho sa k Bénézetovi vraj prihovoril sám Ježiš Kristus. Najvyšší mu zveril dôležitú úlohu: spojiť oba brehy Rhôny v Avignone mostom. Za čas, dokým dielo nebude hotové, budú Bénézetove ovce pásť a strážiť anjeli - tak pastierikovi sľúbil Najvyšší. Povesť ďalej hovorí, že Bénézen, posilnený zjavením, sa vybral do Avignonu, kde všetko rozpovedal mešťanom a poprosil ich o pomoc so stavbou mosta. Všetci ho ale vysmiali, žiadnu podporu nezískal, darmo sa chlapec zaprisahával hlasom Spasiteľa, ktorý počul. Sklamaný pastierik sa napokon rozhodol, že o svojej pravde musí všetkých presvedčiť inak. V meste bol veľký kus kameňa, balvan, s ktorým nikto nevedel pohnúť, ani tridsať miestnych silákov. Pastierik pristúpil k nemu, hravo ho zdvihol a odniesol na breh Rhôny, kde sa balvan stal základným kameňom budúcej stavby. "Zázrak, zázrak!" ozývalo sa odvšadiaľ, keď si pastierik poradil s balvanom. Povesť hovorí, že v tých chvíľach sa v Avignone diali zázraky: chromí sa postavili na vlastné nohy, slepí začali vidieť, hluchí počuť... Bohatí mešťania a mecenáši sa začali predbiehať v tom, kto skôr Bénézetovi pomôže. S ich pomocou napokon Bénézet založil Bratstvo mostov, s ktorým postavil nielen Avignonský most, ale aj ďalšie vo Francúzsku. Dodajme ešte, že Bénézet bol neskôr svätorečený a po smrti pochovaný v Kaplnke svätého Mikuláša, ktorá sa nachádza priamo na Avignonskom moste.
Vstup na most je spoplatnený a prístup je v skupinkách, takže most nie je prepchatý turistami. Priznám sa - zážitok z tejto kultúrnej pamiatky nie je taký intenzívny, silný ako napríklad zážitok z pražského Karlovho mosta (ktorého základný kameň kamenného mosta bol položený v roku 1357). Určite je to tým, že na Avignonskom moste nie sú žiadne sochy (len skromná Kaplnka svätého Mikuláša), že nie je "obložený" rôznymi umelcami, maliarmi, hudobníkmi, predavačmi suvenírov "žobrákmi" a podobne. Na Most svätého Bénézeta vystúpite schodiskom (alebo sa môžete vyviezť výťahom - čo určite ocenia zdravotne postihnutí), prejdete sa na jeho koniec, potom naspäť... Môžete sa pokochať pohľadom na pomalú a kalnú Rhônu (ktorá oproti Vltave v Prahe pôsobí ako väčší potôčik), na avignonské hradby a pápežský palác v pozadí. A v duchu si môžete zaspievať a hoc i zatancovať: "Sur le pont d' Avignon / l' on y danse, l'on y danse / sur le pont d'Avignon / l'on y danse tout en rond..."
*** *** *** *** *** ***
Z Avignonu pochádza viacero francúzskych osobností nielen kultúrneho života. V Avignone sa narodila aj speváčka Mireille Mathieu. Jej verzia ľudovej pesničky o Avignonskom moste znie takto:
Takto populárnu pesničku naspieval v šesťdesiatych rokoch Waldemar Matuška. Všimnite si, prosím, ako nápadne sa podobá zábradlie na ateliérovom Avignonskom moste v štúdiách a skutočné zábradlie na Moste svätého Bénézeta.
