Francúzsko je dlhodobo najnavštevovanejšou krajinou na svete; v ostatných piatich rokoch ho ročne navštívilo 75 000 000 až bezmála 90 000 000 turistov. Z francúzskych regiónov je zas najnavštevovanejšie Bretónsko - a v Bretónsku sa takmer celý turistický ruch celoročne krúti okolo Carnacu a raz ročne okolo podujatia Festival Interceltique de Lorient v meste Lorient. Tohto roku sa 47. ročníka desaťdňového keltského festivalu (4. - 13. august 2017) zúčastnilo vyše 750 000 návštevníkov z Francúzska aj z okolitých štátov - hlavne zo Škótska, pretože hlavnou témou festivalu bol Škótsky rok. Zaujímavé je, že festival je už niekoľko rokov zapísaný v Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Vieme si predstaviť, že by napríklad na skoro štvordňový Folklórny festival Východná prišlo napríklad 150 000 alebo 250 000 návštevníkov z celého Slovenska a zo zahraničia? Ja si to predstaviť neviem. Teda - viem si predstaviť, že by prišli, ale neviem si predstaviť kde by sa ubytovali, neviem si predstaviť ako by sme pre nich zabezpečili všetky možné i nemožné služby: od verejných toaliet cez tlačených sprievodcov v dokonalých prekladoch do cudzích jazykov až po špecifické služby v ponuke suvenírov, alebo aj také bezchybné pokrytie Východnej a okolia dostatočne silným a nevypadávajúcim wi-fi signálom, o ponuke gastronomických alebo iných špecifických služieb nevraviac.
Carnac je neveľké mestečko v departemente Morbihan v regióne Bretónsko na severozápade Francúzska. Carnac nemá ani 5 000 obyvateľov, ale predpokladám, že hlavne v lete a počas francúzskych školských letných prázdnin ho denne navštívi najmenej 10 000 turistov. Turistom je v mestečku prispôsobené všetko: na každom kroku sú malé reštaurácie, malé restaurant la crêperie - s ponukou "krepiek" - teda krehkých palaciniek na všetky možné i nemožné spôsoby: od sladkých s marmeládami, s karamelom, s ovocím... až po slané so syrmi, šunkami, vajíčkom..., malé zmrzlinárne a malé obchody so suvenírmi vo farbách Bretónska, Francúzska, s erbom Carnacu, so symbolmi Bretónska. Suvenírom môže byť všetko na čo si len spomeniete - stačí aby to bolo vo farbách regiónu alebo mesta, aby to bolo aspoň trošku originálne a napokon aj úžitkové či užitočné v domácnosti. V Bretónsku, ale aj v Normandii, je všetko také milé - malé: v rovinatej krajine rozhodené domčeky majú malé pôdorysy, malé úzke okná do výšky, malé dvere, malé kúpeľne a ešte menšie toalety. Okrem dokonalých a spoplatnených diaľnic normandskú a bretónsku krajinu zväzuje sieť malebných a úzkych ciest, lemovaných zeleňou kukuričných polí, lúk, nekonečných stromov a krov. Cesty sú navzájom spletené uzlíkmi kruhových objazdov na križovatkách.
Desaťtisíce ľudí ročne príde do Carnacu aby videli - obchádzali a fotografovali - vyše tritisíc prehistorických kameňov - monolitov, sústredených hlavne bezprostredne okolo Carnacu. Odhaduje sa, že väčšie či menšie balvany tam boli do pravidelných, takmer nekonečných radov postavené 4 500 až 5 000 rokov pred naším letopočtom, teda pred Kristom. Potvrdilo to aj množstvo vykopávok v tejto oblasti, hlavne okolo Mohyly Saint-Michel, ktorá má základňu veľkú približne 125 x 60 metrov a vysoká je 12 metrov. Postavená a postupne dobudovávaná bola v rokoch od 5 000 do 3 400 pred naším letopočtom a slúžila - podobne ako egyptské pyramídy - ako hrobka pre členov vládnucej a vyššej spoločenskej triedy. Interpretácií významu a účelu týchto neolitických kamenných stavieb je nemálo - od jednoduchých úvah, že sú to náhrobné kamene spoločensky rôzne postavených ľudí, až po neskoršie rímske a kresťanské interpretácie o tom, že kamene v dlhých, vyrovnaných radoch symbolizujú pohanských vojakov, prenasledujúcich pápeža Corneliusa.
Ak sa rozhodnete navštíviť Carnac, môžete sa ubytovať v niektorom z mnohých hotelov alebo penziónov v oblasti, alebo sa môžete vybrať na púť ako nomádi - s karavanom, alebo len tak pod stan. Keď sa rozhodnete prezrieť si podstatnú časť areálov s neolitmi a aj centrum Carnacu a jeho bezprostredné okolie i s pobrežím, potom odporúčame zvoliť si okružnú jazdu malým elektrickým vláčikom s niekoľkými vozňami. Sedenia v nich síce nie sú ktovieako pohodlné a vagóniky majú tvrdé perovanie - to znamená, že sa z nich neľahko fotografuje, filmuje, obzvlášť keď vláčik ide dosť rýchlo. Výhodou tohto poznávacieho výletu je, že z vláčika môžete na ktorejkoľvek jeho zastávke vystúpiť, porozhliadať sa po okolí, fotografovať, obdivovať... a potom s tým istým platným lístkom nastúpite do ďalšieho vláčika na trase. Okružná jazda vláčikom bez prestávky trvá asi hodinu. Začiatočná a cieľová stanica vláčika je pri veľkom parkovisku, neďaleko ktorého je aj múzeum histórie, neolitov a vykopávok z oblasti a - samozrejme - predajňa suvenírov všetkého možného i nemožného druhu: od limitovaných edícií regionálnych pív cez pohľadnice, tričká, ceruzy a perá až po prívesky, bižutériu a dokonca aj malé repliky pracovných nástrojov neolitických robotníkov a gazdiniek. Napriek tomu, že tam kúpite všetko možné, známky na pohľadnice alebo listy v ponuke nie sú - ako nikde inde v stánkoch so suvenírmi.
Náš tip: Odporúčame kúpiť si lístok na vláčik, absolvovať celú okružnú jazdu a potom sa autom vrátiť k tomu čo vás najviac zaujme a chcete to vidieť podrobnejšie.
• • • Carnac - megality • • •
• • • Carnac - mestečko • • •
Stále premýšľam nad tým, ako je možné, že toľké davy turistov chodia zo všetkých strán obdivovať obyčajné balvany a kamene zasadené v radoch do zeme, vôkol obrastené schnúcou trávou. Prechádzajúc sa pomedzi megalitickými útvarmi, medzi ktorými sú až do kostnej drene prachu vychodené chodníky, všimol som si neďaleko pobehujúceho Psa. Bolo to zvláštne, pretože Le Chien Noire takmer každý kameň sústredene pooňuchával - ale pri žiadnom z nich nezdvihol zadnú nohu. A tak si myslím, že megality sú možno len symbolickými náhrobkami neolitických bojovníkov, ktorí zahynuli v rôznych kmeňových vojnách, ale aj pri zápasoch s nepriazňou počasia, s bretónskymi močiarmi, s rozbúreným morom alebo na následky rôznych vtedy neliečiteľných chorôb. Všetko to okolo mňa, obrastajúce odspodu trávou a po povrchu machmi a lišajníkmi, je ako jeden obrovský, tajomstiev plný symbolický cintorín, na ktorom je pochovaný predovšetkým bretónsky Čas.
