Možno sú tie fotografie smutné, pochmúrne - ale určite vystihujú podstatu jesenných a zimných dní: špecifickou farebnosťou, kontrastom, nízkou polohou slnka v protisvetle. Sú to fotografie náladové, niet na nich ani vtáčika - živáčika, ani človiečika. Neskorá jeseň a zima v krajine akoby boli prázdne od života, naoko pusté. Nemyslím si, že je to tak. Krajina s odumierajúcimi trávami a so stromami či kríkmi, ukladajúcimi sa na zimné spánky, je veľmi zaujímavá a príťažlivá. Je plná príjemného chladu, neskoro v jeseni aj kaluží so studenou vodou a s napadaným lístím, s lesklými gaštanmi vylúpnutými z ostnatej škrupiny. Je to krajina, ktorá svojou strohosťou a holou podstatou inšpiruje mnohých - nielen fotografov, ale i básnikov, umelcov. Jesenná a zimná liptovská krajina je plná symbolov a odkazov, uchováva v sebe to čo bolo, a súčasne skrýva nový začiatok - to čo bude, čo príde s novou jarou. Skoré ranné mrazíky nadobro vytláčajú pocity z neskorého leta. Dni a noci sa náhle zmenia na daždivé. A potom znenazdajky napadne prvý sneh - len taký nočný poprašok. Krajina upadne do útlmu. Tak to má byť, nič to nezmení.
Pozývam vás na výlet liptovskou krajinou nedávnych, týchto a onedlho aj budúcich dní. Na záver ponúkam symbolickú, príležitostnú pieseň. Nech sa páči.
••• ••• •••
