• Tento článok je venovaný 100. výročiu vzniku Česko-Slovenska. •
• "Nejlepší film z vězeňského prostředí, jaký jsem kdy viděl. Žádné krvavé zápletky ani schematický boj dobra se zlem, maximálně autentické herecké výkony (je zážitek vidět mladého Martina Štěpánka, Jiřího Ornesta nebo Milana Kňažka nepznamenané pozdější rutinou) a nádherná černobílá kamera, která nepřetržitě kouzlí nenápadné, ale dokonalé kompozice. Opravdový utajený klenot slovenské kinematografie!" (Z diváckeho hodnotenia filmu Šerif za mrežami na webe Česko-Slovenskej filmovej databáze.) •
• Dramatický film Šerif za mrežami z roku 1965 nakrútil Dimitrij Plichta (21. máj 1922, České Budějovice, ČSR - 10. august 2004, Dolní Sytová, ČR) - pozoruhodný, ojedinelý aj nedocenený režisér, tvoriaci predovšetkým na Slovensku. Dimitrij Plichta absolvoval štúdiá na gymnáziu a na konzervatóriu v Brne. Po absolvovaní povinnej vojenskej služby študoval na Karlovej univerzite v Prahe estetiku. Po ukončení štúdií päť rokov pracoval ako rozhlasový režisér a scenárista v rozhlase v Ostrave, odkiaľ ale musel nanútene odísť. Od roku 1950 pracovne pôsobil ako tvorca v Československom filme a stal sa režisérom populárno - vedeckého filmu v Bratislave. V bratislavských filmových štúdiách začal nakrúcať inštruktážne, dokumentárne a populárno - vedecké filmy, od roku 1959 režíroval už aj hrané filmy. Jeho režijným debutom v oblasti dokumentárneho filmu boli dva krátke filmy: Víno a Deti žalujú... (oba 1956). Plichtov dlhometrážny filmový debut sa volá Náš školník (1959). V tvorbe pre televíziu sa Dimitrij Plichta prvý raz predstavil dramatickým rodinným poviedkovým filmom Našiel som si kamaráta (1960). •
• Pozrime sa na niekoľko najvýznamnejších aj najznámejších filmov režiséra Dimitrija Plichtu. Určite z nich nejeden poznáte, vo svojej dobe boli totiž výrazne divácky populárne. •
• V istej etape svojej tvorby Dimitrij Plichta vychádzal z reminiscencí na obdobie II. svetovej vojny. Z vojnových udalostí námetovo a dejovo čerpá hneď vo svojom dlhometrážnom debute - vo filme Náš školník z roku 1959. Tento film formou retrospektívnych spomienok rozpráva príbeh školákov Janka a Marienky z obecnej školy v malom slovenskom meste. Dej príbehu svojim žiakom rozpráva Marienka - už ako dospelá učiteľka na tej istej základnej škole. Janko a Marienka boli počas vojny nerozluční kamaráti. Jedného dňa je vyhlásený letecký poplach, nasleduje bombardovanie mestečka, škola je evakuovaná, ale dvojica detí sa skryje v školskej triede. Školu zasiahnu bomby, Marienka je zranená, ale Janko zomiera. Filmový príbeh rámcuje vložený príbeh školníka (v úlohe Jozef Kroner) na vtedajšej obecnej škole, ktorého deti po rozprávaní učiteľky Marienky idú, už ako penzistu, navštíviť domov. •
• V roku 1963 Plichta uvádza do kín dramatický film Kto si bez viny (známy aj pod doplnkovým názvom Vinco). Róm Vinco Šarkózy (v podaní Jána Mistríka) je na základnej vojenskej službe, kde sa z neho stane najlepší strelec jednotky. Jeho spolubojovníci mu úspech závidia, okrem toho im Vinco nechce požičiavať peniaze, čo považujú za zradné a nekamarátske. Lenže Vinco posiela peniaze zo "žoldu" svojej peknej manželke Šujane (Marie Málková), aby si našetrila na cestu za ním do kasární. Vinco bohužiaľ nevie dobre čítať a písať, preto mu listy Šujane za neho píše kamarát Maroš. Vinco sa stáva veliteľom roty, keď dostáva list o nevere svojej manželky, žijúcej v početnej komunite rómskej osady. List o manželkinom poklesku je podpísaný Gejzom Čonkom, ktorý kedysi Šujanu miloval. Vinco neverí, že ide iba o nemiestny žart a manželku Šujanu zastrelí. Aj keď to vyzerá ako náhoda, pri vyšetrovaní "mimoriadky" sa Vinco napokon priznáva k vražde zo žiarlivosti a po súde končí vo väzení. •
• Jedným z tematicky najvýraznejších i divácky najznámejších filmov Dimitrija Plichtu je psychologická dráma Šerif za mrežami z roku 1965. Film vznikol podľa rovnomennej Plichtovej knižnej predlohy a je, podľa slov režiséra Plichtu, "...komponovaným príbehom, nie čistým dokumentom, v ktorom som sa snažil ukázať život v nápravno - výchovnom ústave, ktorému sa v tých časoch vravelo jednoducho 'kriminál.' Film ukazuje miesto, kde boli chlapci vo veku od pätnásť do osemnásť rokov zbavení slobody, a atmosféru a náladu tohto zariadenia." Hlavnou postavou filmu je mladý Jakub (herec Otakar Prajzner), odsúdený za krádež. Je umiestnený do nápravno - výchovného ústavu pre mladistvých zločincov - a to preto, že vzal na seba vinu za zločin, ktorý spáchal vodca partie mladých výtržníkov a zločincov Ján. Jakub sa snaží, aby sa na základe dobrého správania sa dostal z ústavu von. V ústave ho ale čaká ťažký život - šikanovanie a ponižovanie. Príbeh sa komplikuje, Jakub sa postupne dostáva pred ďalších vyšetrovateľov a pred nový súd, kde je obvinený aj z krivého svedectva. Jednu z výrazných úloh si vo filme zahral Milan Kňažko v role Ivana. •
• V rokoch 1966 a 1967 si Dmitrij Plichta s priateľmi postavil dve športové jachty a spoločne sa vybrali na expedičnú plavbu po Atlantickom oceáne. Z expedície, ktorá mala okrem rôznych vedeckých poznatkov za cieľ zistiť, či je na šírom mori možné prežitie bez potravinových zásob a zásob pitnej vody - len z toho, čo ponúka oceán - v roku 1968 vznikol Plichtov dlhometrážny, 75-minútový dokumentárny film Stroskotáme zajtra. •
• Dimitrij Plichta je autorom aj mnohých rozhlasových hier. Podobne ako niektoré jeho filmy, aj tie námetovo čerpajú z príbehov z obdobia II. svetovej vojny. Plichtovu filmografiu tvorí vyše 25 filmov - prevažne dokumentárnych, ale aj celovečerných - hraných. Hlavnou témou rôznorodého Plichtovho diela boli deti a mládež a analýza ich života v kontexte rodiny a spoločnosti. Plichtovo dielo vo veľkom rozmere nesie aj psychologické mapovanie života detí a mládeže hlavne v päťdesiatych rokoch XX. storočia. Z ďalšej Plichtovej filmografie spomeňme aspoň zopár snímok, ktoré si z kín alebo z televízie pamätajú hlavne dnes už starší diváci: Perlový náhrdelník (1965), Koliesko (1966), Cézar a detektívi (1967), Láska neláskavá (1969), Terezu bych kvůli žádné holce neopustil (1976). V šesťdesiatych rokoch XX. storočia sa Plichta usádza v Česku, v sedemdesiatych rokoch pôsobí vo Filmovém studiu Gottwaldov. Začiatkom osemdesiatych rokov odchádza do Prahy, kde pracuje v Krátkém filmu Praha. Ako v Gottwaldove, tak aj v Prahe sa počas normalizácie stretáva s mnohými problémami, napríklad pri schvaľovaní svojich scenárov, a vďaka svojim nekonformným postojom ku komunistickému režimu sa často dostáva aj do osobných sporov s nadriadenými a s vedením filmových štúdií. Zaujímavosť - Dimitrij Plichta bol otcom herečky Jany Plichtovej (10. jún 1950, Brno, ČSR), ktorá v rokoch 1969 až 1985 hrala v mnohých československých filmoch, napríklad v známych dielach Sladké hry minulého léta (1969, réžia Juraj Herz), Petrolejové lampy (1971, réžia Juraj Herz), Parta hic (1976, réžia Hynek Bočan), Slané cukríky (1985, réžia Eva Štefankovičová), v tv-seriáli Straty a nálezy (1975, réžia Stanislav Párnický), ako moderátorka tv-seriálu Okná vesmíru dokorán (rôzni režiséri, 1981). •
• Súvisiace články: •
• Keď zaznie major Zeman - link
• Miloval náš ľud, hory, krajinu - link
• Česká osobnosť slovenskej hudby - link
• Poďakovanie: •
• Ďakujem Simone Nôtovej a Mirovi Ulmanovi zo Slovenského filmového ústavu za pomoc pri získaní informácií o fotografiách z filmov Dimitrija Plichtu. •
• Zdroje: •
• Česko - Slovenská filmová databáze
• Slovenský filmový ústav
• 9múz
