• Francúzsky filozof Roland Barthes napísal, že fotografia je mechanickým opakovaním toho, čo sa existenciálne nikdy opakovať nemohlo. Dejiny aj Fotografia boli objavené v rovnakom storočí, avšak kým Dejiny sú skonštruovanou pamäťou, Fotografia je len prchavým svedectvom. O fotografii a o pamäti bude pásmo dokumentárnych filmov, ktoré pre bratislavské Kino Lumière pripravila a uvedie ho filmová historička Eva Filová. •
• "V januári, presne 27. januára, sme si pripomenuli sedemdesiate piate výročie oslobodenia najväčšieho nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz - Birkenau, a aj preto sme sa rozhodli upriamiť pozornosť na vzťah filmu, filmového dokumentu, ku kultúrnej či osobnej pamäti," hovorí Eva Filová o februárovom programe cyklu Kraťasy z archívu v Kine Lumière a konkretizuje: "Ako vieme z histórie, totalitné režimy, ich predstavitelia a ideológovia, si minulosť a pamäť vždy prispôsobovali. Čo sa im nehodilo - to popreli, prekrútili, zamlčali. Lenže to isté, len v inej miere a v rôznych iných verejných priestoroch, sa deje aj dnes, v demokracii. Bohužiaľ, je to tak. Preto sa na príklade troch vybraných filmov pozrieme na rôzne - poetizujúce, naratívne - spôsoby narábania so spomienkami." Prvý film vo februárovom diele 'kraťasov' bude o vojnových hrôzach, zachytených sovietskymi fotografmi, sprevádzanými frontovými zápiskami dagestanského spisovateľa a básnika Effendiho Mansuroviča Kapijeva (1909 - 1944), ktorý počas Veľkej vlasteneckej vojny pôsobil ako vojenský korešpondent. V druhom filme budú pamätníci - medzi nimi aj Alfréd Wetzler (1918 - 1988), slovenský spisovateľ a antifašista, ktorému sa, spolu s Rudolfom Vrbom, vlastným menom Walter Rosenberg (1924 - 2006), podaril útek z Osvienčimu - spomínať na peklo, ktoré zažili v tomto tábore smrti. Tretí film je venovaný slovenskej fotografke Magdaléne Robinsonovej (1924 - 2006) zo Žiliny, ktorá bola počas vojny väznená v štyroch koncentračných táboroch, vrátane vyhladzovacieho tábora Auzchwitz - Birkenau. Film je prerozprávaním jej sugestívnych spomienok na vojnové aj na povojnové roky. •
Kraťasy z archívu: O fotografii a pamäti
Kino Lumière, Špitálska 4, Bratislava
pondelok - 17. februára 2020 o 18:20 hodine
• program •
• Pamäť •
Réžia Ivan Húšťava, 1975, 14 minút
Dokumentárny film o tvorbe sovietskych vojnových fotografov.
• "Je temno v mojej pamäti..." •
Réžia Miroslav Cimerman, 1986, 21 minút
Čísla sa vymazať dajú, spomienky nie. O holokauste, o transportoch a o preživších.
• Cesta Magdalény Robinsonovej •
Réžia Marek Šulík, 2008, 40 minút
„Aký zmysel malo utrpenie obetí nacizmu, ak spoločnosť ostáva nepoučená?“ Mozaikovito poskladaný príbeh fotografky zo Žiliny, ktorá prežila holokaust.
• Celkový čas projekcií: 75 minút + lektorský úvod Evy Filovej. •
• Videl som mnohé desiatky dokumentárnych filmov o II. svetovej vojne, aj o holokauste. Videl som stovky, stovky, stovky, tisícky fotografií z obdobia II. svetovej vojny, aj zo strašného holokaustu. Fotografoval som v troch koncentračných táboroch, vrátane vyhladzovacieho tábora smrti Auschwitz - Birkenau. To všetko vo mne, za tie dlhé roky, zanechalo výrazné stopy a postupne ma upriamilo k jasnému presvedčeniu o tom, že fašizmus, nacizmus a akékoľvek iné totalitné diktatúry sú, veľmi jednoducho povedané, mimoriadne zlé, smrteľne toxické. Také isté zlé, pre demokratickú spoločnosť neprijateľné, sú súčasné totalitné tendencie extrémistických strán a hnutí, lavírujúcich na hraniciach neofašizmu, neonacizmu, neoboľševizmu i (neo)komunizmu. Sú to zlé tendencie, v konečnom dôsledku presadzujúce totalitu, antidemokratický systém, v ktorom skôr či neskôr budú ľudia trpieť a napokon i zomierať - pre svoje iné alebo nesúhlasné názory, pre presvedčenia, prejavy spôsobov svojich čestných životov... •
• Pre to všetko, a ešte pre veľa iného, som proti extrémistom, proti totalitným diktátom. •
• Z toho obrovského množstva dokumentov o vojne, ktoré som videl, aj kníh - memoárov, ktoré som o nej čítal, a hlavne fotografií z vojny, ktoré som videl, navždy mi v mysli, pred očami utkvela jedna: pre mňa a podľa mňa najdesivejšia, najhroznejšia, najsmutnejšia, dokonca najbeznádejnejšia. Strašná fotografia, zachytávajúca šialenú hrôzu nielen holokaustu, ale aj vojny a násilia ako takých. Obrovskú zväčšeninu tej fotografie nájdete v tábore Auschwitz - Birkenau, v jednej celkom prázdnej, surovej, ľadovej miestnosti jedného z tehlových väzenských barakov. Je to rozmazaná fotka, doslova 'momentka,' na ktorej sú zachytené nahé bežiace ženy, ktoré dozorcovia ženú do plynovej komory v tábore smrti Auschwitz - Birkenau. Snímka bola odfotografovaná tajne, neviem či je známy jej autor, autorka, jeho či jej osud. Isté je, že žiadna z anonymných, len tetovaním očíslovaných žien na veľmi expresívnej a súčasne naturalistickej snímke vyhladzovací tábor neprežila... •
• A potom prišiel definitívny koniec konca... •
• Kino Lumière - program, info, vstupenky aj online --- link. •
• Aktuálne pozvanie do Kina Lumière na pondelok 10. II. 2020 --- link. •
• zdroje článku: •
• Tlačový servis Slovenského filmového ústavu a archív autora --- link. •
