Fenomény: Hlas aj Martin Šulík

Písmo: A- | A+

• Nielen hudba a zvuky sú vo filme. Filmové diela - s výnimkou nemých - sú plné aj hlasov, (roz)hovorov, dialógov, monológov... •

 Témou ostatného filmologického časopisu Kino-Ikon číslo 2 / 20 sa stali úvahy o diele popredného francúzskeho filmológa Michela Chiona o zvuku, o hudbe a o hlase vo filme. Spoločensky významnou témou v časopise je text venovaný dopadom pandémie koronavírusu na podpornú činnosť slovenského Audiovizuálneho fondu, o ktorých v čísle hovorí jeho riaditeľ Martin Šmatlák. V rubrike Profil číslo predstavuje aj tvorbu vlani zosnulého legendárneho talianskeho skladateľa Ennia Morriconeho. •

• Obálka časopisu Kino-Ikon 2 / 2020. •
• Obálka časopisu Kino-Ikon 2 / 2020. • (zdroj: • Zdroj: © Slovenský filmový ústav •)

 Nedávno vydaná publikácia francúzskeho bádateľa, esejistu, kritika, filmára a hudobného skladateľa Michela Chiona Hlas vo filme je pozoruhodná z niekoľkých dôvodov. V novom čísle časopisu Kino-Ikon ich pomenúva jej prekladateľ, český filozof a filmový teoretik Josef Fulka. V rozhovore s estetikom a filmovým teoretikom Jurajom Oniščenkom zoširoka predstavuje Chionovu koncepciu filmového hlasu a prízvukuje, že ona významne mení pohľad na filmové dielo. Oniščenko sa Chionovej koncepcii zvuku vo filme venuje v kontexte postštrukturalizmu, psychoanalýzy a novej filmovej histórie. Český teoretik Petr Mareš v časopise Kino-Ikon 2 / 2020 publikuje úvahu o teórii filmového zvuku v celom spektre významnej publikačnej činnosti Michaela Chiona. 
 Vysoko aktuálnym príspevkom čísla je rozhovor s Martinom Šmatlákom, riaditeľom Audiovizuálneho fondu. Vychádza zo súčasnej situácie kinematografie a audiovízie, ktorá zostala - vzhľadom na dopady celosvetovej pandémie - paralyzovaná. Venuje sa možnostiam podpory pre jednotlivé segmenty audiovízie postihnuté pandémiou, ale otvára aj otázku priorít predkladaných projektov a kritérií členov odborných komisií fondu. Záber rozhovoru je širší než ho vymedzuje pandémia a charakterizuje Audiovizuálny fond ako dôležitú a stabilizovanú inštitúciu v očiach nielen slovenských filmárov a filmárok i v rámci v tomto čase tak potrebného širšieho mediálneho a politického diskurzu. 

• Režisér Eduard Grečner. •
• Režisér Eduard Grečner. • (zdroj: • © Foto: Ľuboš Pilc / Pravda. Zdroj: www.kultura.pravda.sk •)

Rubrika Studium patrí slovenskému scenáristovi a režisérovi Eduardovi Grečnerovi. O jeho nerealizovaných scenároch z obdobia 70. rokov XX. storočia píše český filmový vedec a filológ Milan Cyroň, autor Grečnerovej monografie z roku 2018: Eduard Grečner a jeho filmy. Predmetom prvej časti štúdie sú tematika, scenáristická príprava a dôvody zamietnutia Grečnerovho nerealizovaného scenára Lomidrevo a Loktibrada. Rubrika profilov sa okrem reflexie Ennia Morriconeho filmovej hudby venuje aj autorskej profilácii maďarskej kinematografie v dnešnom čase orbánizmu a uzatvára ju štúdia, ktorá sa pokúša nanovo vymedziť fenomén archívneho strihového filmu.  •
 Sekcia Dvojdotyk, ktorá ponúka vždy pozoruhodný dvojpohľad na jednu tému, prepája v aktuálnom čísle časopisu Kino-Ikon oblasti filmovej vedy a estetiky. Estetička, ale aj umelkyňa - výtvarníčka Radka Glajšková v texte s názvom Koľko časov pozná film? skúma, ako o problematike času vo filme uvažovali Jan Mukařovský a Umberto Eco - dvaja myslitelia, ktorých od seba delí viac než šesťdesiat rokov životov. Známy slovenský estetik a filmový teoretik Peter Michalovič sa v časopise zamýšľa nad filozofickým chápaním mediality médií a rozlišuje medzi médiom vnímaným a nevnímaným. Rubrika Za okrajom, vždy upozorňujúca na síce okrajové záležitosti z druhých plánov, ale kľúčové pre samotný význam diela, tentoraz ponúka čitateľsky určite zaujímavé príspevky o vybraných vizuálnych motívoch (jedlo, rizňa, mejkap) v dielach slovenskej kinematografie, s ktorými sa stretávame vo filme ako takom. 
• Tematicky rôznorodé texty tradične prinášajú filmové a literárne reflexie. Záujemcovia aj záujemkyne nielen o kinematografiu medzi nimi nájdu okrem iného reflexiu tvorby francúzskej scenáristky a režisérky Céline Sciammovej a talianskeho režiséra Lucu Guadagnina so zameraním sa na mladé publikum, ale i recenzie na viacero filmových publikácií. Súčasťou časopisu Kino-Ikon je, už tradične, filmový občasník študentov a študentiek audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, nazvaný Frame. Tentoraz je tematicky zameraný na študentské ročníkovky.
Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, dôraz kladie na rozvíjanie myslenia o kinematografii. Vydáva ho Asociácia slovenských filmových klubov a Vysoká škola múzických umení v Bratislave v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom. Kino-Ikon 2 / 2020 vyšiel na 233 stranách a v predaji je za 3,32 € vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni Slovenského filmového ústavu Klapka.sk na Grösslingovej ulici číslo 43 v Bratislave a na internetovej stránke predajne. Vydanie časopisu Kino-Ikon 2 / 2020 finančne podporil Audiovizuálny fond.  •

• Plagát na film Neha. •
• Plagát na film Neha. • (zdroj: • Zdroj: © Slovenský filmový ústav •)

   Aktuálna správa zo Slovenského filmového ústavu:
 V pondelok 29. marca 2021 o 20:20 hodine uvedie projekt Kino Lumière doma digitálne reštaurovaný film Neha z roku 1991 od režiséra Martina Šulíka. Stane sa tak pri príležitosti 30. výročia vzniku filmu. Jeho online premiéra bude spojená s diskusiou s režisérom Martinom Šulíkom a s Ondrejom Šulajom - scenáristom snímky.  

• Klapka.sk - Kino-Ikon 2 / 2020 --- link. •

 • Zdroje článku: •
• Tlačová správa Slovenského filmového ústavu --- link a archív autora. •

Skryť Zatvoriť reklamu