• V minulom, prvom - januárovom dieli môjho seriálu som vám predstavil môj obľúbený, magický, krásny obraz Zlatá rybka od Paula Klee --- link. Dnes dostane priestor dielo ďalšieho umelca, ktorý ma fascinoval a ktorého tvorbu obdivujem dodnes. Jeho meno je Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí i Domènech, Marqués de Dalí de Pubol (11. máj 1904, Figueras, Španielsko - 23. január 1989, Figueras, Španielsko). Salvador Dalí - španielsky, presnejšie katalánsky umelec, je dodnes považovaný za ak nie najväčšieho, tak za jedného z najväčších priekopníkov a predstaviteľov surrealizmu. Dalí vo svojej tvorbe nadviazal na surrealistickú metódu écriture automatique (doslovný preklad automatické písanie, v prenesenom význame slov automatický záznam, automatická maľba), ktorá oddeľuje podvedomie od vedomia, od myšlienky, od skutočnosti. Zjednodušene táto metóda kladie najväčší dôraz na voľnú asociáciu a prezentáciu podvedomia (napríklad aj snov, ktoré surrealisti považovali za istý výsledok, produkt podvedomia a vedeli ho majstrovsky spracovať - konkrétne napríklad vo filme Andalúzsky pes (Un chien andalou, 1929, réžia Luis Buñuel, scenár Luis Buñuel, Salvador Dalí)). Dalí vo svojich špecifických kompozíciách na obrazoch spájal rôznorodé a navzájom nijako nesúvisiace predmety, objekty, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať - a aj šokovala. Hlavným umeleckým cieľom Dalího bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu - to, čo je nedostihnuteľné, nepochopiteľné rozumom, myslením; to, čo sa nedá vyjadriť logickými pojmami. Dalí sa svojimi experimentami a excentrickosťou stal jedným z najpopulárnejších umelcov XX. storočia - aj preto, lebo hlavnými prvkami jeho umenia boli (resp. stále sú) provokácia a šok. Napokon - sám Dalí tvrdil, že každý človek má právo na psychickú abnormalitu, pričom umelec sám seba považoval za "zdravého blázna." Vráťme sa ešte k metóde écriture automatique. Ak píšem o tom, že táto metóda oddeľuje vedomie od podvedomia a dáva priestor predstavovaniu podvedomia, nemám na mysli len proces, ktorý "ovláda" umelca a je prezentovaný jeho tvorbou. Zaujímavé je zisťovanie, pátranie po tom, ako surrealistické dielo odhalí, odkryje podvedomie u jeho vnímateľa - človeka, hľadiaceho na surrealistický obraz. Tento proces ma od detstva magicky priťahoval a aj on je jedným z dôvodov, pre ktorý mám surrealizmus a Salvadora Dalího rád. •
• Môj oľúbený obraz od Dalího sa volá Zjavenia tváre a misky na ovocie na pláži. Dalí ho namaľoval v roku 1938 ako olej na plátne. Originál je umiestnený v galérii Wadsworth Atheneum v meste Hartford, ktoré je hlavným mestom štátu Connecticut v USA. Najskôr moja skromná osobná spomienka na tento obraz. Prvýkrát v živote som sa s ním stretol len prostredníctvom viac či menej vydarených reprodukcií v niekoľkých katalógoch a knihách o výtvarnom umení. O viac či menej vydarených reprodukciách píšem preto, lebo reprodukcie boli zvyčajne zle vytlačené, s posunom farieb rôznej intenzity, sýtosti. Obraz ma ale ihneď upútal obsahom. V roku 1990 som sa s kamarátom Michalom vybral na zájazd do Benátok (spomínam si na to, ako tam stále pršalo, priam lialo), kde bola nainštalovaná prierezová výstava Dalího diel - zväčša obrazov a ilustrácií. Predstavte si to - medzi inými obrazmi tam bol aj originál Zjavenia tváre a misky na ovocie na pláži. Veľmi som sa potešil. Náhle som mal čas dôkladne si obraz preštudovať, zahľadieť sa naň. Čo som videl? Toto:
...teraz sa pozrime na obraz bez jeho podrobného skúmania. Na prvý pohľad na ňom vidíme akoby chaotickú zmes, kompozíciu rôznych objektov. Vieme ako sa obraz volá - preto na ňom ľahko identifikujeme pláž, ktorá je v prvom pláne maľby a zaberá spodnú tretinu diela. V centre obrazu je biela miska na stopke s ovocím. Aj to sme vydedukovali z názvu diela. Pozadie tvorí neurčitá krajina, za ktorou je horizont (mora alebo oblohy). Celkom vzadu, v ľavom hornom rohu, je bledý mesiac. Ale kde je to sľubované zjavenie tváre? Na to, aby sme ho odhalili, potrebujeme viac sústredenia aj akúsi "vnútornú, v mysli prebiehajúcu montáž" objektov, ktoré sú na obraze. Sústreďme sa - a už je tu výsledok: Maľbe dominuje zobrazenie hnedých hrušiek a bielej či striebornej misky, mierne sa podobajúcej na čašu na víno. Hrušky a miska tvoria zámernú optickú ilúziu ľudskej tváre, snímanej en face, teda spredu. Ovocie v miske znázorňuje či naznačuje zvlnené vlasy, vrchná časť misky je čelom, stopka misky znázorňuje nos, jej rozšírená spodná časť sa stáva bradou, nad ktorou sú pery. Na pohľad ide o imaginárny portrét ženy - svedčí o tom napríklad jemnosť maľby, ale aj bledá farba misky. Oči nájdeme tam, kde majú byť - tesne pod spodným okrajom misky, ktorej dno je vytieňované tak, aby vzbudzovalo ilúziu očných oblúkov. Súčasne sú oči umiestnené až za misku - hlbšie v obraze, tvoria druhý plán maľby. Oči "veľkej tváre" sú tvorené predmetmi na pozadí, ktoré ležia v piesku: pravé oko je vytvorené z ulity slimáka alebo morského živočícha, ľavé je z fragmentu lode či člna. Za pozornosť stojí aj to, že pláž znázorňuje jedálenský stôl, prekrytý obrusom farby piesku. Vpravo dolu vidíme jasnú hranu stolovej dosky, cez ktorú je prevesený povraz. Vedľa neho je plátený obrúsok, pripomínajúci banánovú šupku. Na opačnej strane stola, vľavo hore, je jazierko z vody, ktorá pramení vyššie. Jazierko sa súčasne podobá na chutnú morskú rybu. V priestore, kde sa končí pláž, nájdeme množstvo iných detailov - medzi nimi aj malú verziu misky na ovocie s niekoľkými hruškami v jej blízkosti. Nájdeme tam aj ľudské postavy. Hnedé hrušky vo veľkej miske sú súčasťou krajiny v druhom pláne obrazu. Krajina je členitá a postupne prechádza do horského masívu v pravej hornej časti obrazu - ktorý je v skutočnosti hlavou ležiaceho psa. Jeho obojok je vytvorený viaduktom (alebo akvaduktom) s trojicou oblúkov, spoza ktorých "sa leje" svetlé pozadie obrazu. Nad horizontom, vpravo od mesiaca, môžeme vidieť ďalšiu tvár, stvárnenú spredu; zreteľné sú jej roztvorené ústa, nos. Obraz ukrýva viac pozoruhodných detailov - môžete ich trpezlivo odhaľovať. Aby ste to mali ľahšie, ponúkam vám jasnejšiu a kontrastnejšiu reprodukciu Dalího diela Zjavenia tváre a misky na ovocie na pláži, kde detaily obrazu lepšie vynikajú. •
• Pri interpretácii Dalího surrealistických diel (ale napokon aj iných surrealistov) môžeme smelo uvažovať nad tým, že všetko je reálne - skutočné. Len občas sa nám to zdá ako neskutočné, nereálne. Spomeňme si napríklad na rozprávku, v ktorej princ musí dôjsť do zámku na stračej nôžke. Zámok na stračej nôžke je evidentný "výmysel" - surrealistická predstava autora, nereálny objekt. Pritom samotná stračia nôžka a samotný zámok sú v našich predstavách veľmi reálne, skutočné, pravé. To len ich vzájomnou kompozíciou dosiahneme niečo, čo pramení, vychádza z našich predstáv, z fantázií. Napokon - ktorékoľvek dieťa hravo dokáže zámok na stračej nôžke nakresliť. Aj v tom je čaro umenia, surrealizmu obzvlášť. Ak sa napríklad zamyslíme nad tým, čo sa nám v noci snívalo, ľahko zistíme, že "to všetko" boli skutočné, reálne "veci," len boli podvedomím poskladané do často bizarných, neuveriteľných obrazov, sekvencií, dejov, snových filmov. •
• Na záver vám ponúkam ešte jeden Dalího "miskový portrét." Ide o dielo Tvár básnika García Lorcu vo forme misky na ovocie s tromi figami na pláži neviditeľného afgánskeho vzhľadu (olej na plátne, 1938). Aj na tomto obraze je dobre viditeľný umelcov rukopis a kombinovanie nenápadných, bežných predmetov, vecí, ktoré napokon vytvárajú nečakaný obraz niečoho celkom nového. •
• V marci sa prostredníctvom tretieho dielu seriálu o mojich obľúbených obrazoch ponoríme do rozbúrených morských vĺn, starých vyše 170 rokov. •
