Dnes je posledný letný deň v roku 2017 - čas na záverečný diel blogového seriálu Moja letná hudba pre vás. Jedenásť jeho zatiaľ zverejnených častí dosiahlo potešujúcu celkovú čítanosť vyše 2 940 prečítaní (priemerná čítanosť vyše 267,5 prečítaní) a priemernú "karmu" cez 5,23. Najvyššiu čítanosť - vyše 400 prečítaní - má II. diel seriálu - s hardrockovou hudbou --- link. Najvyššiu "karmu" - vyše 6,9 - má XI. diel seriálu --- link.
Dlho som premýšľal, akú hudbu, aké skladby, piesne zaradiť do tohto dielu. Nebolo to ľahké, pretože som zápasil s prikláňaním sa k dvom diametrálne odlišným pólom: Mám pokračovať v prezentácii "serióznej" hudby, alebo si môžem dovoliť nejaký bláznivý "ú(p)let" :-) ? Napokon som sa rozhodol, že vám ponúknem to aj (joko) ono.
Nadchádzajúcu časť tohto dielu som venoval pamiatke na môjho dávneho priateľa Jara Cibuľu - výborného diskotekára, znalca hudby, fajn človeka... Spoločne sme pripravili nejednu tematickú diskotéku, hudobný projekt. Jaro mal veľmi rád írsku rockovú skupinu U2.
Skupina U2 vznikla v roku 1976 a do polovice osemdesiatych rokov minulého storočia patrila medzi najvýraznejšie a najpopulárnejšie rockové skupiny na svete. Za necelých tridsať rokov existencie získala 22 cien Grammy a predala vyše 170 000 000 kópií albumov a iných hudobných nosičov. V rebríčku 500 najlepších rockových albumov všetkých čias, ktorý zostavil americký hudobný dvojtýždenník Rolling Stone, má skupina päť albumov. Z jej tvorby som vybral predovšetkým pieseň Pride (In The Name Of Love) zo štvrtého radového albumu skupiny, nazvanom The Unforgettable Fire (1984) a piesne I Still Haven't Found I'm Looking For a With Or Without You, ktoré sú na piatom štúdiovom albume U2, nazvanom The Joshua Tree (1987). Všetky tri skladby sme kedysi hrávali do tanca na diskotékach ;-) Na záver vám ponúkam svižnú Desire a pokojnú Van Diemen's Land - obe z albumu U2, nazvanom Rattle And Hum (1988).
• Van Diemen's Land - Van Diemenova krajina: objím ma, drž ma / dokým táto hodina nepominie / a ja sa stratím v stúpajúcom prílive / za Van Diemenovou krajinou // je to trpkosť, ktorú musím prehltnúť / byť dlžníkom niečoho tak drahého / bojovali sme za spravodlivosť - nie pre zisk / a úradník ma poslal preč // teraz budú vládnuť králi a chudák bude drieť / ich ruky plačú keď rozorávajú pôdu / ale príde deň na svitaní času / keď poctivý človek uvidí zaslúženú mzdu // objím ma, drž ma / dokým táto hodina nepominie / a ja sa stratím v stúpajúcom prílive / za Van Diemenovou krajinou // banditi stále vládnu a vdovy platia / šarlátový kabát a čierny baret / mysleli si, že tá krv a obeť / dokážu zo smrti zrodiť život •
Spomenul som pradávne diskotéky, a tak som si nevdojak pripomenul pár piesní, na ktoré sme vtedy na zábavách a na diskotékach tancovali a ktoré sa hrávali pre naše potešenie. Dobre sme sa zabavili a hlavne vyskákali a vyšaleli napríklad pri kultovej skladbe Should I Stay Or Should I Go z albumu Combat Rock (1982) britskej punkovej skupiny The Clash, patriacej k najvplyvnejším hudobným skupinám v sedemdesiatych rokoch. Video má text.
A keď sa nám zažiadalo "slaďákov" - tak vtedy dídžej na plné pecky pustil napríklad vyše šesťminútovú skladbu Hotel California z rovnomenného albumu, ktorý v decembri 1976 nahrala americká rocková legenda The Eagles. Alebo siahol do repertoáru nemeckej hardrockovej skupiny Scorpions z Hannoveru a vybral z neho päťminútovú baladu - "lepák" Wind Of Change z roku 1990 (album Crazy World). Zo žánru "slaďákov" sa na našich diskotékach hrávala aj osemminútovka od The Beatles Hey Jude z roku 1968. Pri tých "slaďákoch" - pri ich dĺžkach, sa človek stačil aj zaláskovať a ku koncu piesne i odláskovať ;-)
Medzi nezabudnuteľné diskotékové hity patrila napríklad "vypaľovačka" Night Fever z roku 1977 od skupiny Bee Gees z famózneho amerického filmu Horúčka sobotňajšej noci (Saturday Night Fever, 1977, réžia John Badham) v hlavnej úlohe s Johnom Travoltom. Alebo nezabudnuteľný "erotický" hit Lambada z roku 1989 od francúzskej popovej skupiny Kaoma, ktorý vzbudil mimoriadny celosvetový záujem o tento brazílsky tanec, hudbu i spev. Pesničku Lambada vraj veľmi obľuboval i pápež Ján Pavol II. Ostaňme ešte chvíľu na tanečnom diskoparkete a spomeňme si na romantický fantasy muzikálový film Xanadu ( USA, 1980, réžia Robert Greenwald) a na jeho ústrednú skladbu Xanadu v speváckom podaní Olivie Newton - Johnovej s hudbou americkej skupiny E. L. O. - Electric Light Orchestra.
Britská skupina E. L. O. je predstaviteľom progresívneho rocku. Pre jej piesne je príznačná silná, chytľavá a príjemná melodickosť, strhujúci rytmus a zaujímavé aranžmány, originálne pridávajúce do hudby sláčikové nástroje, klávesy a akustické gitary. Z veľmi bohatej tvorby skupiny, zaznamenanej na vyše šestnástich radových albumoch (prvý, s názvom No Answer, vyšiel v roku 1971) a na koncertných nahrávkach som pre vás vybral zopár mojich veľmi obľúbených. Ako prvé dve vám ponúkam skladby Telephone Line (naživo) a Rockaria! (naživo) z albumu A New World Record (1976). Nasleduje Mr. Blue Sky z albumu Out Of The Blue (1977) a Confusion z albumu Discovery (1979). Ako poslednú od E. L. O. som pre vás vybral moju veľmi obľúbenú pesničku Hold On Tight To Your Dreams z albumu Time (1981) - i preto, lebo sa v nej spieva aj po francúzsky.
• Hold On Tight To Your Dreams - Drž sa pevne svojich snov: drž sa pevne svojho sna / keď vidíš, že tvoja loď pláva na more / keď cítiš, že ti srdce puká / pevne sa drž svojho sna // bude to dlhý čas keď budeš preč / ach, čas sa len valí a valí vpred / keď potrebuješ rameno aby si sa vyplakal / keď z tých skúšaní začínaš byť zúfalý / vtedy sa len pevne drž svojho sna // keď ideš na úplné dno a nemôžeš sa vzchopiť / aj keď tak veľmi chceš, ale šťastie sa ti otočilo chrbtom / keď si tak skľúčený a k ničomu / je toho tak veľa a veľa, veľa, viac než môžeš zvládnuť // drž sa svojho sna / drž sa svojho sna / keď vidíš svoju loď unikať / keď máš pocit, že sa ti srdce zastavilo / drž sa svojho sna // keď ideš na úplné dno a nemôžeš sa vzchopiť / aj keď tak veľmi chceš, ale šťastie sa ti otočilo chrbtom / keď si tak skľúčený a k ničomu / je toho tak veľa a veľa, veľa, viac než môžeš zvládnuť // drž sa pevne svojho sna / drž sa pevne svojho sna / keď vidíš, že tiene padajú / keď počuješ, že studený vietor volá / drž sa pevne svojho sna / ach, držte sa pevne svojich snov / držte sa pevne... •
Tento diel seriálu vyznieva ako istá plavba vlnami ľahkej, zábavnej - diskotékovej hudby. Ostaňme ešte chvíľu pri tomto žánri a pripomeňme si jednu veľmi známu, ale u nás - obávam sa - zabudnutú, a pritom veľmi výraznú skupinu.
Britská popová a diskotéková skupina Hot Chocolate vznikla v roku 1969. Skupinu, ktorá vystupovala aj na Bratislavskej lýre, založil spevák Errol Brown (12. november 1943, Kingston, Jamajka - 6. máj 2015, Bahamy). V roku vzniku skupina vydáva singel s nahrávkou "prerobenej" piesne Johnna Lennona Give Peace A Chance. Skladba sa nesie v príjemnom rytme reggae a sú v nej výrazné prvky toho, čomu dnes vravíme rap alebo rapovanie. Od polovice sedemdesiatych rokov skupina žne úspech za úspechom - napríklad i so skladbami, ktoré som pre vás vybral: Emma (1974, album Cicero Park), You Sexy Thing (1975, album Hot Chocolate), Every 1's A Winner (1978, album Every 1's A Winner) a It Started With A Kiss (1982, album Mystery). Skupina, ktorej názov vymyslel John Lennon, vrátane debutu - albumu Cicero Park (1974), nahrala deväť sólových albumov, posledný v roku 1993 s názvom Strictly Dance - získala množstvo najvýznamnejších ocenení v hudobnom svete. Napríklad skladba Your Sexy Thing sa opakovane umiestnila v britskej hitparáde Top Ten v rokoch sedemdesiatych, osemdesiatych i deväťdesiatych.
A teraz to príde: tá bizarnosť, prameniaca z poznania aká hudba vznikala a hrala sa v sedemdesiatych, osemdesiatych rokoch minulého storočia na Západe a u nás, vo "východnom bloku." Prepojením nech sú nám piesne Hot Chocolate, ktoré som uviedol. V absurdnom kontra(punk)te k nim teraz uvediem zopár piesní, ktoré v takmer totožnom čase vznikli a "leteli" u nás. Začnem Orchestrom Braňa Hronca, ktorý vznikol v roku 1964 a na scéne pôsobil do roku 1982. Ako prvú som vybral ich interpretáciu piesne Žltá rieka z roku 1971. K nej pridávam aj originál Yellow River od skupiny Christie z roku 1970. Cítite - počujete ten rozdiel? Poďme ďalej - Kúpte si banány (1978) je skladba, ktorá - zdalo sa mi - nemôže byť skutočná a prekonaná. Omyl! Nezabúdajme na minimalistickú kompozíciu s absurdným textom a bizarnou choreografiou speváčok (dlaňami a prstami naznačujúcich hrebienok na slepačej hlávke). Sliepka a vajce. To ešte nie je všetko! Za najabsurdnejšiu slovenskú skladbu týchto tanečno-mrviacich sa žánrov považujem pieseň Auto a my (1986) - speiva Karol Konárik, hrá skupina Scarabeus. Finále tohto dielu a súčasne záver seriálu o mojej obľúbenej hudbe pre vás patrí škótskej popovej skupine Middle Of The Road a ich chytľavej skladbe Sacramento z roku 1971 (album Acceleration 71) a holandskej populárnej popovej skupine Pussycat s hitom - skladbou Mississippi (album First Of All, 1976). Celkom na záver vám ponúkam ferbistý disko-tanečný videoklip švédskej popovej skupiny ABBA - skladbu Dancing Queen (album Arrival, 1976).
• • Myslíte si, že toto je skutočný koniec seriálu o mojej obľúbenej letnej hudbe pre vás? • •
