• Moje prvé "vážne" zjazdové lyže boli artisky - krásne, svetlomodré, ako školák som ich našiel pod vianočným stromčekom. K nim patrila aj červená krabica, v ktorej bolo viazanie Marker - päta a špička samostatne. A ešte jedna krabička patrila k novučičkým lyžiam so žltou sklznicou a so zapustenými oceľovými hranami: v krabičke boli tri rôznofarebné hranolčeky nemeckého lyžiarskeho vosku Holmenkol - každý z voskov bol určený na iný druh snehu. Aby nič nechýbalo, Ježiško nezabudol ani na duralové lyžiarske palice s červenými rúčkami a s koženými pútkami. Po sviatkoch som išiel s otcom kupovať lyžiarky - "klipsy," klasické čierne, kožené, vysoké a pevné botasky. Na nejaké kastingerky alebo dynafitky, na lyže rossignolky, elanky a tak podobne som vtedy nemohol ani pomyslieť. Bol som nadšený, potešený a rád z toho, čo som dostal. Napokon - na moje rekreačné lyžovanie to celkom stačilo. Keď už boli lyžiarky doma, ihneď sme sa s otcom dali do montovania viazania na lyže. Otec všetko precízne, presne zmeral, premeral, vypočítal, prepočítal, na lyže načrtol ceruzou miesta kde bolo potrebné navŕtať dierky a do nich 'našróbovať' špice a päty viazania. Spomínam si aj na to, ako otec pred 'šróbovaním' vyplnil dierky žltým epoxidovým lepidlom - aby viazanie v lyži držalo veľmi pevne. Trvalo dva či tri dni, dokým lepidlo poriadne vyschlo, a hotové lyže boli pripravené na prvú jazdu zo Žiarskeho sedla, v januárovom prašane, so slnečnými lúčmi v tvári. Zjazd zo Žiarskeho sedla alebo zjazdenie žľabov Baranca som mal najradšej. •
• To bolo v časoch, keď bol naším jasným lyžiarskym hrdinom nezabudnuteľný a asi aj neprekonateľný Švéd Ingemar Stenmark, fenomenálny reprezentant v slalome a v obrovskom slalome. Pamätám si okamihy, keď bol Stenmark účastníkom juniorských Majstrovstiev Európy v Jasnej, bolo to v roku 1974, kde zvíťazil v obrovskom slalome, a na rok 1979, keď sa opäť v Jasnej pod Chopkom stal víťazom Svetového pohára v obrovskom slalome. S otcom sme boli medzi povzbudzujúcimi divákmi, ktorých sa v lyžiarskom stredisku vtedy zišli desaťtisíce. Samozrejme - nikdy sa zo mňa nestal žiadny Stenmark, ani Piero Gros, kdeže Franz Klammer... :-) Ale lyžovať som sa chodil celkom rád - hlavne do Žiarskeho sedla, do žľabov Baranca, niekedy na Čertovicu, párkrát do Jasnej. Definitívne som sa dolyžoval vtedy, keď som pod Barancom vletel do širokého pásu kde bol tieň. Pod tenkou, vetrom sfúkanou vrstvou snehu bol čistý ľad. Na ňom mi podrazilo vonkajšiu lyžu - a už som letel a letel, desiatky metrov dolu strminou, ľad mi dral ruky až do krvi... Dopadlo to ako-tak dobre, stratil som jednu lyžu, tú som našiel v snehu pod žľabom, viazanie na druhej mi nevyplo. Vtedy som si, ani neviem prečo, povedal, že už nikdy na lyže nepôjdem. •
• V týchto dňoch je Slovensko pod snehom - po rokoch tu máme poriadny a celkom pekný, zasniežikovaný január. Nemáme sa na čo sťažovať - zo zákona už nie sme povinní ani len odpratať sneh na chodníku pred domom alebo pred vchodom do bytovky. Môžeme sa guľovať, obhadzovať snehom, trčať v aute - uviaznutí v bratislavskej dopravnej zápche, môžeme kŕmiť vtáctvo nebeské - pretože príroda oddychuje. Môžeme piť varené víno alebo grog, môžeme zanechávať stopy v snehu a kúriť v kozuboch a v kachľovkách. Nemôžeme ísť do lesa na huby - lebo nerastú, nemôžeme sa kúpať v jazere - lebo je zamrznuté. Môžeme sa tešiť zo snehu a zo zimy alebo môžeme na sneh a na zimu hromžiť. Alebo niečo medzi tým. Napríklad môžeme ísť do teplého, vyhriateho kina, kde si pozrieme pásmo, poskladané zo šiestich krátkych dobových dokumentov, z propagačných, agitačných aj osvetových filmov. Pásmo, nazvané Na bielej stope, je venované zimným športom, rekreácii, ale aj práci. Uvedie ho v pondelok 14. januára 2019 o 18:15 hodine v bratislavskom Kine Lumière filmová historička a pedagogička Eva Filová, nám známa už z vlaňajšieho cyklu Kino Čas. •
• p r o g r a m •
• Kino Čas: Na bielej stope •
• Československo / 1947 - 1983 •
• Kino Lumière - pondelok 14. januára 2019 o 18:15 hodine •
• Na lyžiach cez hrebene Tatier (réžia Karel Skřipský, 1947, 13 minút)
Dokument o možnostiach rozvoja lyžiarskych športov vo Vysokých Tatrách.
• Hory v zime (réžia Jozef Medveď, 1953, 15 minút)
Agitačná reportáž z pobytu rekreantov v horách počas Majstrovstiev Československa v lyžovaní a v bpbovaní vo Vysokých Tatrách.
• Srdce Nízkych Tatier (réžia Karel Skřipský, 1959, 10 minút)
Propagačný film o možnostiach rekreácie v Nízkych Tatrách a na Chopku.
• Zimné intermezzo (réžia Jaroslav Pogran, 1965, 10 minút)
Dokument o chove divokých koní na východe Slovenska a o ich využívaní pri ťažbe dreva.
• Sonda 3 / 1982: V stope Svetového pohára (réžia Igor Dobiš, 1982, 9 minút)
O vrcholnom sánkarskom podujatí dospelých očami detí.
• Kinožurnál 11 / 1983: Biela stopa SNP (réžia Miroslav Cimerman, 1983, 10 minút)
Monotematické číslo filmového žurnálu, venované tradičným pretekom na bežkách.
• Celkový čas projekcie: 67 minút + lektorský úvod. •
• Je pochopiteľné, že počas takmer osemdesiatich rokov oblasti zimných športov, ale aj prostých radovánok na snehu, prešli veľkými zmenami. Zmenami a premenami prešlo v podstate všetko v celom spektre života v našej spoločnosti. Cieľom cyklu Kino Čas je aj pripomínať to čo bolo, aké to bolo a ako to bolo (v tomto prípade filmársky, dokumentaristicky) zaznamenané, znázornené, spracované a oficiálne interpretované dobovej verejnosti. V prípade tohtoročného januárového dielu Kina Čas, nazvaného Na bielej stope, máme jedinečnú a vlastne neopakovateľnú možnosť spoznať napríklad naše tatranské lyžiarske strediská kedysi a porovnať ich nielen so súčasnosťou, ale aj s prezentovanou, zamýšľanou budúcnosťou. Myslím si, že takéto spoznávanie môže byť zaujímavé, navyše pri ňom nehrozí, že sa v kinosále pošmykneme na kuse ľadu, že nám omrznú uši. •
• Súvisiaci článok o dokumentaristovi, fotografovi Karlovi Skřipskom -- link. •
