Československo, hlboký socializmus. Kancelária súdruha riaditeľa veľkého nábytkárskeho podniku. V kancelárii sedí súdruh riaditeľ a súdruh obchodný námestník, ktorý sa včera vrátil zo služobnej cesty z Francúzska, kde sa v Paríži zúčastnil svetového veľtrhu nábytku.
"Rozprávaj, súdruh námestník, tak ako bolo?" vyzýva súdruh riaditeľ.
"Súdruh riaditeľ, samozrejme, že ti podám podrobnú písomnú správu, zatiaľ môžem povedať aspoň toľko, že som načerpal veľa podnetov a doniesol som množstvo katalógov a prospektov, hlavne od talianskych výrobcov nábytku, takže máme z čoho čerpať inšpirácie pre modernizovanie nášho sortimentu," odpovedá súdruh námestník.
"Výborne, súdruh, preberieme to v pondelok na gremiálke. A inak, ako bolo v Paríži?" netají zvedavosť nadriadený súdruha námestníka.
"Je to krásne mesto, ten Paríž, na každom kroku kultúrne pamiatky, galérie, obchody s prepychovým tovarom, kaviarne, reštaurácie... Ani si to nevieš predstaviť, súdruh..."
"Viem," skočí riaditeľ námestníkovi do reči, "ale čo nočný život? Nevrav, že si si neužil..."
"Nuž," otáľa sa súdruh námestník, "užil - neužil, zažil som jednu veľmi zvláštnu príhodu."
"Tak rozprávaj," povzbudzuje ho súdruh riaditeľ.
"Raz neskoro večer som zbehol do hotelového baru. Len čo som sa posadil k barovému pultu, prišiel barman, usmieval sa, čosi povedal, asi pozdrav alebo čo - lenže dobre vieš, že neviem po francúzsky, a s ruštinou a nemčinou v Paríži nikam nezájdeš..."
"To si viem predstaviť," prikývvne riaditeľ.
"Usmial som sa na barmana a ukázal som na fľašku martellu, ktorú mal za chrbtom. Barman sa mierne uklonil, postavil pred mňa pohár a nalial doň koňak. Tak si sedím, popíjam, pozerám sa naokolo po bare..."
"Pokračuj, pokračuj, súdruh námestník, nemám veľa času, vieš že za chvíľu prídu odborári, musíme prerokovať darčeky deťom pracujúcich na Deda Mráza..."
"...nuž, sedím pri barovom pulte, popíjam koňak a odrazu sa pri mne zastaví slečna - krásne dievča, mladé, upravené, navoňané. Niečo sa ma spytovala, ale nerozumel som ani slovka, tak som jej ukázal miesto vedľa, nech si sadne. Prisadla si. Chvíľu mlčala, potom čosi povedala barmanovi a barman doniesol ceruzu a papier. Slečna naň nakreslila pohár a ukázala na seba. Dovtípil som sa, kývol som na barmana, on jej doniesol pohár a nalial koňaku. Sedeli sme, sedeli, usmievali sme sa na seba, slečna bola šarmantná - to vieš, Francúzka. Po chvíli zobrala papier a ceruzu a nakreslila naň fľašu koňaku. Už som rozumel o čo ide a gestom som dal pokyn barmanovi. Ihneď pred nás postavil fľašu martellu. Keď sme mali fľašu takmer dopitú, slečna zas zobrala papier a ceruzku - a vtedy sa stalo niečo, čo mi stále vŕta v hlave."
"Čo sa stalo?" horí riaditeľ nedočkavosťou.
"Nuž, slečna na papier nakreslila posteľ. A teraz mi vysvetli, prosím ťa, súdruh riaditeľ, ako mohla tá slečna z Champs-Élysées vedieť, že som u nás námestníkom vo fabrike na nábytok?"
"To teda naozaj netuším," čuduje sa súdruh riaditeľ.
• Tento úsmevný vtip mi prišiel na um, keď som sa dozvedel, aká bude téma aprílovej časti cyklu Kino Čas, ktorý pre bratislavské Kino Lumière pripravuje a uvádza ho filmová historička a pedagogička Eva Filová. Osem dobových dokumentov o domácich aj svetových výstavách pod spoločným názvom Na výstavách a veľtrhoch divákom podá obraz o veľtrhoch a výstavách a o tom, ako v socializme rozkvital náš zahraničný obchod a ako sa československým výrobkom darilo vo svete, aj o dobovej propagácii našich výrobkov a o reklame na ne. Projekcie budú v pondelok, 15. apríla 2019 od 18:15 hodiny. •
• Skôr než sa dostaneme k programu aprílového dielu z cyklu Kino Čas, pozrime sa na ilustračné dobových fotografie. Texty i popisky k fotografiám sú pôvodné - agentúrne. •
Rok 1957: Nábytok z Galanty takmer do celého sveta
Z exportného závodu Sloboda v Galante dodávajú nábytok do 15 krají na rozličných kontinentoch. Okrem ľudovodemokratických štátov vyviezli spálne z Galanty napríklad do Sýrie, Sudánu, Gambie, San Leonu, na Cyprus i Curacao. V auguste 1957 vyexpedovali do Belgicka 25 kompletných spálňových súprav z iránskeho orecha, spestreného vkladanou intarziou. V galantskej Slobode pracujú podľa grafikonu cykličnosti a v prvom polroku tak ušetrili materiál za vyše 75.000 Kčs.
• Teraz sa, opäť prostredníctvom dobových fotografií a správy, pozrime, aký nábytok sa vyrábal v niekdajšom Československu a ako bol prezentovaný v propagačných materiáloch, katalógoch, prospektoch - aj na výstavách a veľtrhoch doma i v zahraničí. •
Moskva má záujem o nábytok zo Slovenska
Zo Západoslovenských nábytkárskych závodov v Bratislave závod 01, odoslali v týchto dňoch do Moskvy na výstavu čs. nábytkárskeho priemyslu nový typ obývacej izby. Nový typ obývacej izby pozostáva zo šatníka, knihovne, príborníka, bielizníka a dvoch alternatív čalúneného kompletu zahrňujúceho gauč, konferenčný stolík, jedálenský stôl, kreslá, stoličky a perinovú skriňu. O nový výrobok bratislavských nábytkárov prejavili záujem aj v Maďarsku, kde by chceli 2 000 súprav obývacej izby. Domáci obchod žiada až 10 000 súprav. Obývačka sa začne sériove vyrábať v budúcom roku.
Rok 1959: V Bratislave otvorili Dom nábytku
V týchto dňoch otvorili v Bratislave jeden z najmodernejších Domov nábytku v republike. Jednotlivé kóje sú vybavené kompletne nielen nábytkom, ale aj všetkými doplnkami, takže pôsobia uceleným dojmom moderného, účelného bývania. Novootvorený Dom nábytku je zameraný zväčša na nové, vývojové typy a poskytuje bezplatnú, odbornú poradenskú službu. Nábytok je vystavený na troch poschodiach.
• Na okraj - je zaujímavé, že československý nábytok, či už z rokov päťdesiatych alebo šesťdesiatych XX. storočia, bol skutočne kvalitný a dodnes sa s ním môžeme stretnúť v mnohých našich domácnostiach, kde slúži, plní svoje funkcie. Pri reportážnych cestách po Slovensku som sa s týmto nábytkom neraz stretol - v obydliach v rómskych osadách. Na moje otázky, odkiaľ nábytok majú, bola odpoveď zhodná: "Našli sme ho vyhodený na smetisku..." Vždy som nad tým krútil hlavou - ako môže niekto povyhadzovať kvalitný, dobrý drevený nábytok? Keď hovoríme o československej kvalite a o našich tradíciách, povestných v celom svete, ponúkam vám dvaapolminútovú propagačnú reportáž na legendárny motocykel Jawa 250, ktorý neraz vidíme na našich cestách i v druhej dekáde XXI. storočia. •
• p r o g r a m •
• Kino Čas: Na výstavách a veľtrhoch •
• Československo / 1949 - 1980 •
• Kino Lumière - pondelok 15. apríla o 18:15 hodine •
• Export - Import (réžia Vlado Kubenko, 1949, 11 minút)
Propagačný film o princípe vývozu a dovozu surovín a o vtedajších zásadách nášho zahraničného obchodu
• Československá výstava v Kalkate (réžia Pavel Gejdoš, 1957, 5 minút)
Propagačná reportáž o československej priemyselnej výstave v Kalkate.
• Laterna magica (réžia Štefan Kamenický, 1961, 5 minút)
Agitka na program Laterny magicy z Prahy - prvého multimediálneho divadla na svete - počas jeho pobytu v Bratislave.
• Bratislava '68 (réžia Štefan Ondrkal, 1968, 5 minút)
Reklamný strihový film ukazuje krásy výstavy Bratislava '68 - jarná a jesenná časť - výstava kvetov a plodov jesene.
• Osaka 9 - 21 (réžia Milan Černák,1970, 11 minút)
Dokumentárny film zo svetovej výstavy EXPO 1970 v japonskej Osake.
• Obzor - 10 / 1971: Svetová výstava poľovníctva (réžia Štefan Bujna, 1971, 9 minút)
Monotematické číslo poľnohospodárskeho filmového mesačníka.
• Agrokomplex '79 (réžia Eva Štefankovičová, 1979, 16 minút)
Propagačný film o tradičnom veľtrhu Agrokomplex 1979 v Nitre.
• Coneco '80 (réžia Milan Černák, 1980, 15 minút)
Propagačný film z medzinárodnej výstavy Coneco '80, venovanej novým, pokrokovým technológiám v stavebníctve.
• Celkový čas projekcie: 77 minút + lektorský úvod Evy Filovej. •
• Na záver konštruktívna socialistická kritika z roku 1966 v dvaapolminútovej reportáži. •
